Breviár mladého revolucionára

Vzhľadom na problémy, ktoré má pan Stwora, a obavy niektorých ľudí z toho, čo sa v poslednom čase deje – zopár praktických rád pri kontakte s políciou. Platí to na Slovensku aj v ČR s drobnými odchýlkami, ktoré su nepodstatné. Nikto nemôže byť stíhaný inak ako podľa zákona, ani mu nemôže byť nezákonne obmedzená jeho osobná sloboda, právo na názor a na jeho vyjadrenie – právo, ktoré je zakotvené v národných zákonníkoch, aj v platných medzinárodných zmluvách.

1. Po predvolaní alebo predvedení na políciu si nechaj podrobne vysvetliť, kvôli čomu ťa policajti potrebujú vypočuť. Kým ti nepovedia presný dôvod prečo si na polícii, ani sa s nimi viac nebav! Ak ti dôvod tvojej prítomnosti zreteľne vysvetlia, tak vypovedaj k svojej osobe, to znamená, že im predložíš občiansky preukaz a uvedieš svoje meno, priezvisko, adresu trvalého či prechodného bydliska a ostatné údaje, ktoré sú uvedené v občianskom preukaze. Na iné otázky ohľadom tvojej osoby, napríklad kam chodíš do školy alebo kde pracuješ, alebo otázky na výšku dôchodku nemusíš odpovedať!

2. Pred začatím samotného výsluchu ťa policajt musí zrozumiteľne poučiť o tvojich právach! Pýtaj sa aj trikrát na jednu vec dovtedy, kým ti nebude úplne jasná! Ide o tvoju slobodu! Zapamätaj si miesto a čas výsluchu, a tiež aspoň priezviská prítomných policajtov! Počas výsluchu sa správaj kľudne až nezúčastnene, ty od policajtov nepotrebuješ nič, oni potrebujú vypočuť teba!

3. V prípade, že máš pocit, že zo strany polície ide o nejaký podfuk alebo jednanie na politickú objednávku, napr. obvinenie za propagáciu čohokoľvek, odmietni vypovedať! Vypovedať odmietni aj v prípade, že ti nie je jasné o čo v danej veci ide, resp. čo policajti od teba chcú. V prípade, že odmietneš vypovedať, je bežné, že sa ti policajti, najmä ak si mladý, začnú vyhrážať. Policajti sa zvyknú vyhrážať najmä týmito spôsobmi:

• Hrozbou fyzického násilia – dám ti facku, a podobne. Tieto pokusy o zastrašenie treba úplne ignorovať a absolútne sa odmlčať, vôbec nesmieš na policajtov reagovať. V prípade, že na teba fyzicky zaútočia, treba začať kričať a vzbudzovať rozruch. Ak ťa zhodia zo stoličky, ostaň ležať na zemi, a krič o pomoc. Ak ti policajti spôsobia zranenie, snaž sa svojou krvou poznačiť čo najviac častí kancelárie, prípadne odev policajtov.
• Hrozbou umiestnenia do cely alebo spútania: policajti ťa môžu „zavrieť“ na 48 hodín, ale aj to len so súhlasom vyšetrovateľa a v zákonom stanovených prípadoch. V prípade že ťa umiestnia do cely, zachovaj pokoj, všetky pokusy o komunikáciu zo strany policajtov úplne ignoruj, ak ti to dovoľuje zdravotný stav tak odmietni stravu a pokús sa zaspať.
• Hrozbou oznámenia tvojho „zločinu“ rodičom, do školy, do práce a pod. Ide o psychologickú manipuláciu, ktorá nemá žiadnu oporu v zákone a preto takéto „oznámenia“ nemajú žiadnu silu, takže sa vôbec netreba báť! V Slovenskej republike zatiaľ platí prezumpcia neviny, čiže kým súd nerozhodne o tvojej vine, si nevinný a tak sa k tebe musia všetci správať! Rovnako to platí aj pre učiteľov v škole alebo nadriadených či kolegov v práci! Len žiadny strach, tieto vyhrážky treba úplne ignorovať!

6. Počas etapy vyhrážania policajti s obľubou používajú rozdelenie do dvojice „zlý policajt – dobrý policajt“, alebo „drsňák – psychológ“ či „ten, čo ťa chce dostať za mreže – kamarát, ktorý ti chce pomôcť“. Celý princíp tejto policajnej taktiky spočíva v tom, že kým prvý „zlý“ policajt na teba vyvíja nátlak, resp. násilie, vyhráža sa ti a je veľmi prudký, „dobrý“ policajt sa ho akože snaží krotiť, prihovára sa ti, dokonca ti dáva rôzne rady či tipy, akoby ti chcel pomôcť. Avšak vždy maj na pamäti, že ich cieľom je jediné – násilím, hrozbami, nátlakom, podvodom alebo hocijakým iným spôsobom ťa donútiť sa priznať, alebo aspoň vypovedať. Preto ak si sa rozhodol nevypovedať, čo je jediné vždy správne rozhodnutie, nedaj sa nachytať lacnými trikmi! Pre vypočúvajúcich policajtov nie si človek, ktorý môže byť nespravodlivo uväznený, pre nich si len prípad, číslo spisu, ktorý keď vyriešia, dostanú odmeny, vyššiu hodnosť či lepšiu funkciu!

7. Vo výpovediach sa pridŕžaj faktov a nezachádzaj do výpovede v štýle slohovej práce! Odpovede musia byť stručné a čo najkratšie! Ideálne je len odpovedať na jednotlivé otázky vyšetrovateľa a to buď ÁNO, NIE, NEVIEM, NESPOMÍNAM SI. Dávaj pozor na opakujúce sa otázky, prípadne otázky smerujúce k tomu istému bodu, ale z inej strany. Nezabudni, že výsluch obvineného je často hra so slovíčkami. V prípade, že nevieš ako máš vypovedať, najlepšie je nevypovedať vôbec!

8. Pri nároku na prideleného obhajcu tento nárok vždy využi! Pridelenému obhajcovi však nemožno dôverovať, preto je potrebné sa s nim radiť len o procesnej stránke prípadu, t.j. krokoch, ktoré môžeš spraviť na svoju obhajobu, resp. o svojich právach, nie však o podstate či pozadí celej situácie…