Pár perliček ze sovětského Ruska

Reklama


Peťka, čo to píšeš?/

– No, Dmitrij Andrejevič, dizertačnú prácu. – odvetí Peťka.

– A na akú tému? – Nosenie vody v rešete.

– Peťka! Čo je to za názov? Svoju dizertáciu by si mal nazvať: Transport kvapalín s nízkou dynamickou viskozitou v neprispôsobených nádobách.

– Supernázov!

Dmitrij Andrejevič. A neviete, kde je Vasilij Ivanovič?

– Ten píše na dvore.

Peťka vyšiel na dvor a pýta sa komandíra: – Vasilij Ivanovič, čo to píšete?

– Dizertačnú prácu na tému Vplyv kožených hudobných inštrumentov na sexuálny život duševných pastierov ruského ľudu.

– … a ako sa to volalo pôvodne?

– Na chuja je popovi harmonika…

***

Šesťdesiate roky. Zväz sovietskych socialistických republík. Moskva.

Ivan si kúpil auto, priviezol si ho domov a pekne zaparkoval pred činžiakom. Na druhý deň pozrie ráno z okna a Záporožec nikde. Išiel to teda ohlásiť na milíciu.

Keď ho milicionár vypočuje, prísne vraví: – Graždanin, pozrite sa tu na túto stenu! Čo vidíte?

– Nó… obraz Vladimíra Iljiča Lenina. – odpovie po pravde Ivan.

– A čo je, graždanin, na tom obraze? Poriadne sa pozrite!

– Lenin, obklopený svojimi najbližšími priateľmi.

– A čo ešte vidíte? Čo drží súdruh Lenin v ruke?

– Čiapku. – hovorí Ivan.

– No, tak to máme! Vladimír Ijlič Lenin, obklopený svojimi najbližšími priateľmi a drží si pekne svoju čiapku v ruke… A vy!?! Vy si necháte auto stáť na ulici!

***

Rok 1920. Sovietske Rusko.

Felix Edmundovič Dzeržinskij sa pýta Vladimíra Iljiča Lenina:

– Vladimír Iljič, čo je to socialistická ekonomika?

– Felix Edmundovič, vysvetlím vám to prakticky. Máte chlpaté nohy?

– Mám.

– Veľmi chlpaté?

– Veľmi.

– Veľmi, veľmi chlpaté?

– Veľmi, veľmi.

– Nadežda Konstantinovna, – obráti sa Lenin na Krupskú – píšte: „Dzeržinskému v zime prešívané nohavice neprideliť!“

***

Vasilij Ivanovič Čapajev dal nastúpiť svoju 25-tu streleckú divíziu a pýta sa:

– Súdruhovia, povedzte, potrebujú vtáky peniaze?

– Nepotrebujú! Vasilij Ivanovič! – jednotne odpovedá divízia.

– To je dobre! Sokolíci moji!

***

Rok 1919. Revolučné Rusko.

Vasilij Ivanovič Čapajev a jeho ordonanc Peťka sedia a nudia sa.

Čapajev vraví:  Peťka, zbehni do dediny k tomu mužíkovi, čo páli samohonku a dones fľašku.

O hodinu sa Peťka vráti s poznatkom:

– Vasilij Ivanovič, on nemá ani kvapku pálenky.

– Ech, tá dnešná neschopná mládež… Poď ideme tam spolu.

Prídu k starému mužíkovi. Čapajev ho zdraví: – Zdravstvuj, otec.

– Zdravstvujte, synkovia.

– Otec, prišli sme k tebe v mene sovietskej vlády. Pozerám, že domček máš starý.

– Och, starý je, starý…

– Peťka zapíš: nový dom jemu od Sovietskej vlády. A ženu máš starú?

– Starú, synak, starú…

– Peťka zapíš: novú ženu jemu od Sovietskej vlády.

– Synkovia moji, koľko som ja na vás len čakal. Sadkajte si, vypijeme si…

Posedeli si, vypili i zopár fľašiek na cestu dostali. Pri odchode sa ešte Čapajev vo dverách obrátil a pýta sa:

– Otec, a možno ty máš aj chuja starého?

– Ój, synak, veru starého ho mám, starého…

– Peťka zapíš: chuja jemu od Sovietskej vlády…

Přejít do diskuze k článku 1 komentář