Přestože je čas Vánoc, dovolím si zde zveřejnit přetažený a mírně poupravený kompilát dvou příspěvků, (ve slovenštině) které jsem publikoval v diskusi na slovenském serveru Aktuálně.sk pod článkem Jána Čarnogurského Veriaci majú viac detí. (Tyto volně navazují na diskusní příspěvky, které jsem zde na Outsiderech již publikoval).
Myslím, že bez ohledu na pravo-levou orientaci čtenářů právě řešení nastoleného dilematu bude jedním z určujících pro budoucnost "veškerenstva".
Pri posudzovaní budúcnosti ľudskej populácie sa stretávajú v bezvýchodnej konfrontácii tieto tendencie:
-
Na jednej strane obrovský populačný boom v časti sveta, ktorý spôsobuje "premnožovanie" ľudského rodu na planéte na úkor ostatných biosystémov (ostatnej fauny a flóry).
-
Na druhej strane starnutie a vymieranie populácie v inej časti sveta, ktorá je naviac ohrozovaná asimiláciou populácie početnejšej časti sveta (vid príklad Kosova, Latinoameríčania v USA, moslimskí prisťahovalci v Európe…).
Toto ovplyvňuje jak spôsob života vedúci k biosociálnym zmenám – tendencia k zakladaniu rodiny v pozdejšom období, keď reprodukčná schopnosť je znížená a obmedzená kvôli kariére a úsiliu o vytvorenie kvalitných podmienok pre rodinný život – dielom paradoxne tiež pokrok v oblasti farmácie a zdravotníctva, čím sa predlžuje ľudský život a to, spolu s nízkou pôrodnosťou spôsobuje starnutie populácie, t.j. vzrast podielu ekonomicky neaktívnych na úkor ekonomicky aktívnych členov spoločnosti. Zdanlivé riešenie odďaľovaním odchodu do dôchodku nie je skutočným riešením, pretože nikto ešte nedokázal predĺžiť pri vzrastajúcom veku produktívnu schopnosť prestarlých ľudí.
Záver:
Ľudstvo sa z vyššie uvedených dôvodov postupne dostáva v populačnej oblasti do bezvýchodnej situácie. Ľudstvo ako celok i jeho parciálne skupiny (rozvojové, vyspelé krajiny…)
V minulosti to bolo i v dnešných vyspelých krajinách podobne ako je to dnes v tzv. rozvojových krajinách. Minimálna úroveň zdravotnej a sociálnej starostlivosti zaisťovala, že väčšina populácie neprežila (alebo sa vôbec nedožila) post produktívneho veku, vysoká úmrtnosť novorodencov zaisťovala, že premnožovanie ľudského rodu bolo na omnoho nižšej úrovni, dialo sa viac-menej postupne. Tendenciu premnožovania akceleroval geometrickou radou až priemyselný a civilizačný pokrok v 20. storočí. Vplyvom rozvoja farmácie, sociálnych služieb, zmenou spôsobu života, vedecko-technickým pokrokom atd. narástol počet ľudí z cca 1,5 mld na začiatku na cca 6 mld. na konci storočia. Za niekoľko tisíc rokov narástla ľudská populácia Zeme na 1,5 mld ľudí. Za jediné ďalšie storočie narástla na 6 mld. ľudí (t.j. o 300%!!!) Len za uplynulý rok OSN odhaduje prírastok ľudskej populácie o 83 miliónov, z toho väčšinu v afrických krajinách. To znamená ďalšiu akceleráciu prírastku.
Pritom od konca sedemdesiatych rokov vplyvom vzrastajúcich potrieb ľudskej populácie (zväčšuje sa počet obyvateľov Zeme a súčasne ich životná úroveň) sa niektoré strategické zdroje začínajú z planéty strácať – sú skonzumované, niektoré z nich nevratne. To nie je len ropný zlom, ale miznutie živočíšnych a rastlinných druhov, uholný zlom… Naproti tomu úmerne narastá podiel všemožných odpadov ukladaných do zeme, do ovzdušia, do vody, klesá podiel ornej pôdy…
Ako dlho to takto môže pokračovať? Dokedy môže týmto tempom rásť podiel ľudských nájomcov ("pánov") Zeme? Kam to všetko vedie? Ktorá z oboch tendencií je tá správna a zaručuje ľudskému rodu budúcnosť? Starnutie alebo premnoženie?
Aké je riešenie tejto rovnice?
Foto: zdroj
