Finančná kríza: Teraz sa idú zoštátňovať banky

"Prestaňte podporovať svoje banky. Buď ich nechajte zbrankrotovať, alebo ich zoštátnite."

Potom, ako boli zoštátnené už niektoré alebo všetky banky na Islande, v Írsku, Lotyšsku, Estónsku, Litve a čiastočne aj vo Veľkej Británii, nasleduje s podobnými plánmi aj nemecká spolková vláda a možno aj Obama. Nemecké ministerstvo financií chce zmeniť zákon o stabilizácii finančného trhu, čím by sa v jednotlivých prípadoch umožnilo vyvlastnenie bánk za predpokladu, že tento krok zabezpečí stabilitu finančného systému. Akcionári by síce obdržali odškodnenie, museli by sa však pripraviť na značné finančné straty. K vyvlastneniu by však podľa ministerstva financií malo prísť iba v prípade, keby boli vyčerpané všetky ostatné možnosti.

Spolková kancelárka Angela Merkelová obhajovala plány čiastočného zoštátňovania bánk. Na jednom mítingu povedala, že neexistuje všeobecne platné riešenie pre finančnú krízu. V jednotlivých prípadoch by mohlo byť prebratie podielov štátom zmysluplné, ak to bude pre daňových poplatníkov najlacnejší variant. Merkelová zdôraznila, že pri Hypo Real Estate, ktorá je finančnou krízou rozsiahle postihnutá, musí štát "akútne jednať".

Bude musieť Obama zoštátniť banky?

Pred desiatimi rokmi dal Lawrence Summers, vtedajší minister financií Billa Clintona, ázijským hospodárskym tigrom nasledovnú radu: Prestaňte

Doteraz sa vláda vo Washingtone a FED (Federal Reserve Bank) pokúšali zachrániť banky stále novými a novými pomocnými balíčkami. Americký daňový poplatník sa medzičasom stal najdôležitejším akcionárom dvoch najväčších finančných inšitúcií krajiny. Disponuje 6 percentami Bank of America a 7,8 percentami akcií Citigroup. Okrem toho mu patrí približne 80 percent poisťovacieho giganta AIG. Jeho záväzky sú však ešte oveľa ďalekosiahlejšie. Štát sa zaviazal ručiť za straty, ktoré vzniknú odpisovaním bezcenných papierov a balíčkov. To môže stáť stovky miliárd dolárov. Vláda prezidenta Obamu sa musí rýchlo rozhodnúť – buď nechá banky skolabovať, alebo ich zoštátni.

Obama predstaví nový plán

"Plán pre veľký tresk", tak nazval Financial Times Online nový plán Baracka Obamu. Tento plán má obsahovať tri základné body, ktoré by mali zastaviť totálne zrútenie amerického finančníctva: kroky na upratanie amerického bankového systému, kroky na opätovné oživenie medzibankového obchodu a kroky na zastavenie vyvlastňovania domovov. Svoj nový plán chce Obama predstaviť už začiatkom budúceho týždňa.

Súčasťou nových opatrení budú pravdepodobne prísne predpisy pre podniky, ktoré chcú žiadať finančnú pomoc od štátu. Ministerstvo financií USA chce okrem toho zaviesť limit pre vyplácanie bonusov bankovým manažérom. "Politická klíma si v súčasnosti vyžaduje, aby bola Wall Street potrestaná", povedal pre Financial Times nemenovaný manažér, ktorý sa zúčastnil porád ohľadom nového balíčku opatrení. Do akej výšky má maximálny limit siahať, zatiaľ nie je známe. Obama v sobotu v rámci svojho týždenného rádiového a internetového príhovoru povedal: "Môj minister financií Timothy Geithner onedhlo predloží stratégiu pre oživenie nášho finančného systému, aby firmy a rodiny mali znovu prístup k úverom."

Pre stabilizáciu finančného systému hľadá americká vláda novú stratégiu. Pritom ide prezidentovi Obamovi hlavne o to, ako má byť použitých 350 miliárd dolárov zo záchranného balíčka pre finančné trhy, ktorý presadila ešte minulá vláda Georga W. Busha. "Popri zaisteniu vznikania nových pracovných miest sa musíme postarať aj o to, aby boli trhy stabilné, aby mal každý prístup k úverom a aby mohli rodiny zostať vo svojich domovoch." Podľa infomácii z kruhov vlády by sa v rámci novej stratégie mala zaviesť tzv. "Bad Bank" (Zlá banka), ktorá by si mohla vyžiadať viac peňazí ako doteraz povolených 700 miliárd dolárov pre zriadenie záchranných fondov. Táto "skládka toxického odpadu" by prebrala bezcenné papiere alebo banky. Súčasne sa Obama snaží presadiť v Kongrese svoj balík na oživenie hospodárstva v hodnote 825 miliárd dolárov, ktorý by mal znovunaštartovať americkú ekonomiku investíciami a daňovými úľavami.

Chce Obama rozpustiť FED?

Na WEF (World Economic Forum) v Davose sa šíri fáma, že Obamova hlavná poradkyňa Valerie Jarrettová informovala Vladimíra Putina o tom, že nová americká vláda chce rozpustiť FED (Federal Reserve Bank). Jarretová bola jedinou reprezentantkou Obamovej vlády na WEF. Hovorí sa, že Obama má vraj v pláne zavedenie novej národnej banky Spojených štátov, ktorá už nemá ako FED patriť súkromným vlastníkom, ale výlučne štátu. Týmto krokom by sa mala americká menová politika vytrhnúť z rúk Rockefellerovcom a Rothschildovcom. Má to byť zároveň prvé opatrenie smerom k zoštátneniu všetkých zbrankrotovaných finančných inštitúcii.

Komentár: Ktovie, či to je pravda. Pekné by to bolo. Lenže každý prezident, ktorý sa pred Obamom o toto pokúsil, bol zhodou okolností zavraždený "osamelým páchateľom". Globálna elita to nedovolí. Každopádne sa môžeme "tešiť" na napínavý budúci týždeň. Inak, pozrime sa kam sa vyšplhala cena zlata – na 927 dolárov. podporovať svoje banky. Buď ich nechajte zbrankrotovať, alebo ich zoštátnite. Vtedy práve vrcholila ázijská finančná kríza. V Južnej Kórei, Thajsku, Indonézii a na Taiwane sa prepadli trhy. Americká vláda a Medzinárodný menový fond dôrazne žiadali Ázijcov, aby prestali s rodinkárskym hospodárstvom. Dnes je Larry Summers najdôležitejším hospodárskym poradcom nového prezidenta a môže svoju radu použiť na vlastné finančné inštitúcie, ktoré sa v súčasnosti zmietajú v kríze.


(Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)

Překlad: Balla

Převzato z blogu Res.publica

0 0 hlas
Hodnocení článku
Odebírat
Upozornit na
0 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments