Zákon o internetovej bezpečnosti (The Cybersecurity Act of 2009 – PDF) dáva prezidentovi právomoc "vyhlásiť stav núdze internetovej bezpečnosti" a odstaviť alebo obmedziť "v záujme národnej bezpečnosti" tok informácií v ktorejkoľvek "kľúčovej" sieti. Zákon nedefinuje kľúčové siete alebo stav núdze internetovej bezpečnosti. Definíciu týchto pojmov ponecháva prezidentovi.
Zákon však nerozširuje len právomoci prezidenta. Umožňuje tiež ministrovi obchodu "prístup k všetkým relevantným údajom [kľúčových] sietí bez ohľadu na akékoľvek zákonné obmedzenie, reguláciu alebo normu, ktorá by takýto prístup zakazovala." Znamená to, že minister môže monitorovať alebo získať prístup k akýmkoľvek údajom v súkromných alebo verejných sieťach bez ohľadu na zákony na ochranu súkromia.
Rockefeller si stanovil internetovú bezpečnosť ako kľúčovú úlohu počas svojho pôsobenia vo výbore senátu pre informačné služby, ktorému do roku 2008 predsedal. V súčasnosti je predsedom výboru pre obchod, vedu a dopravu, prostredníctvom ktorého tento zákon predkladá. "Musíme svoje kľúčové infraštruktúry ochraňovať za každú cenu – od našej vody po elektrinu, bankovníctvo, dopravné svetelné signály a elektronické zdravotné záznamy – a to menujem len zopár," povedal Rockefeller v jednom vyjadrení. Snoweová svojho kolegu podporila: "Ak sa nám nepodarí okamžite zakročiť, budeme možno musieť čeliť kybernetickej Katrine."
Široké právomoci v zákone, ktorý predkladajú Rockefeller a Snoweová však znepokojujú minimálne jednu mimovládnu organizáciu. Podľa Leslieho Harrisa z centra pre demokraciu a technológiu (Center for Democracy and Technology, CDT) je "hrozba útoku prostredníctvom internetu reálna". Ďalej však dodáva: "Takýto drastický federálny zásah do súkromnej komunikačnej technológie a sietí by mohol ohroziť aj bezpečnosť, aj súkromie."
Podľa poradcu CDT Grega Nojeima by predkladaný zákon mohol podkopať zákon o súkromí elektronickej komunikácie (Electronic Communications Privacy Act, ECPA), ktorý bol prijatý v polovici 80-tych rokov a uložil zložkám verejnej moci povinnosť vyžiadať si súdne povolenie pred prístupom k údajom prenášaným medzi dvoma počítačmi. "Sú to neuveriteľne rozsiahle právomoci," hovorí Nojeim a poukazuje na to, že existujúce zákony týkajúce sa súkromia "by sa mohli stať obeťou týchto právomocí."
Jennifer Granicková, riaditeľka pre občianske slobody v Electronic Frontier Foundation, hovorí, že vybavenie ministra obchodu takýmito právomocami by mohlo spôsobiť opačný efekt – zníženie bezpečnosti počítačových sietí. Keď má jedna osoba prístup k všetkým informáciam v sieti, "znamená to vyššiu mieru zraniteľnosti voči napadnutiu," hovorí Granicková. "V podstate by ste takto pre zločincov vytvorili priamu cestu do systému."
Ciele zákona sú podľa Granickovej "v rozpore s tým, čo nám ústava sľubuje". A to predovšetkým pre dopad, ktorý by tento zákon mal na práva súkromia internetových užívateľov: ak ministerstvo obchodu počas prehľadávania "kľúčových" sietí narazí na dôkazy ilegálnej aktivity, mohli by sa tieto informácie použiť proti potenciálnemu obžalovanému, a to aj v tom prípade, ak ministerstvo dané dôkazy vôbec nehľadalo a natrafilo na ne len náhodou. Toto by mohlo porušovať ústavnú ochranu pred bezdôvodnými prehliadkami. "Akonáhle sa dostanú k nejakej informácii, môžu ju použiť na akýkoľvek účel, bez ohľadu na prvotný dôvod jej získania," hovorí Granicková. "Kto bude z tohto [zákona] profitovať? Zložky verejnej moci a bezpečnostný priemysel, ktorí si chcú zaistiť viac peňazí zo štátneho rozpočtu."
Nojeim si však myslí, že je možné, že niektoré z právomocí v zákone by sa mohli ešte počas prerokovávaní v kongrese okresať. Hovorí: "Budeme s nimi spolupracovať, aby sme im objasnili, čo je potrebné, a ako to dosiahnuť. Dúfame, že niektoré z tých veľmi rozsiahlych právomocí budú nakoniec zo zákona vypustené." (Preložené zo stránky Mother Jones)
Překlad: Balla
Převzato z blogu Res.publica