Rovnako ako mnohí z Vás oceňujem „pohodlíčko“ každodennej rutiny – bezpečie zabehnutého, istotu opakovaných úkonov. Užívam si to, tak ako každý… Ale v duchu spomienok na významnú udalosť dôb minulých, spojených so smrťou nevinných, a následnou krvavou réžiou napadlo mi pripomenúť si udalosti okolo 11. septembra, venovať im trochu času a pohovoriť si o tom. Existujú určite aj takí, ktorí si to neprajú. Ale prečo? Viem, že sa dá počas konverzácie argumentovať aj obuškami, už nám to ukázali toľko krát, ale slovám to na sile nijako neuberie, slová sprostredkujú zmysel a pre tých ktorí sú ochotní im načúvať, zhmotnia pravdu. A pravdou je…, že niečo tu poriadne smrdí.
Krutosť a bezprávie, intolerancia a útlak tam, kde bolo právo protestovať, myslieť a hovoriť podľa svojho, tam sú dnes cenzori a bezpečnostné systémy, ktoré kážu konformizmus a požadujú poslušnosť. Ako k tomu došlo? Kto nesie vinu? Niektorí majú určite väčšiu zodpovednosť než ostatní a tí budú nútení vysvetľovať… nič menej s pravdou von: pokiaľ hľadáme vinníkov stačí sa pozrieť do zrkadla.
Ja viem prečo sme to urobili, viem, že sme sa báli…Kto by sa nebál? Hrozba terorizmu po celom svete, strach o život a nespočetné množstvo ďalších problémov zakalilo naše uvažovanie a okradlo nás o zdravý rozum. Strach z nás všetko vycical a v tej panike sme sa upäli k vláde USA. Sľúbili nám nastolenie poriadku, sľúbili nám bezpečie, sľúbili nám mier a na oplátku žiadali len náš tichý súhlas. Ale je na čase toto ticho prelomiť, pripomenúť si, že česť a spravodlivosť sú viac než slová – je to životný názor. Tak pokiaľ sa Vás nič z toho, čo vychádza na povrch nedotklo, pokiaľ Vás zločiny tejto vlády nijako nezasiahli, tak môžete aj naďalej žiť bez povšimnutia týchto udalostí. Pokiaľ ale vidíte, to čo vidím ja a cítite, to čo cítim ja a chýba Vám v oficiálnej verzii to, čo chýba mne, potom, prosím, buďte mi oporou a príďte svojou účasťou podporiť Pochod za pravdu o 11. septembri. O trase pochodu, mieste a hodine zrazu budete priebežne informovaní.
