Rozpadnú sa Spojené štáty?

11.2.2009

Deväť amerických spolkových krajín v poslednom čase prostredníctvom rôznych činností a rezolúcii varovalo vládu vo Washingtone, že by mohli uplatniť 10. dodatok ústavy a osamostatniť sa. Jedná sa o štáty Washington, New Hampshire, Arizona, Montana, Michigan, Missouri, Oklahoma a Havaj. "X. dodatok k Ústave: Právomoci, ktoré ústava nezverila Spojeným štátom, ani nezakázala štátom Únie, sú vyhradené jednotlivým štátom alebo ľudu." Jedna z predpovedí Geralda Celenteho, ktoré vyslovil v rozhovore z 12. decembra 2008, by sa mohla teda onedlho mohla splniť:

Freeman: Myslíte si, že príde k Severoamerickej únii medzi Mexikom, USA a Kanadou?

Celente: Aj toto je možné, áno. Teraz je však oveľa väčšia šanca, že nastane rozdelenie. Jednotlivé regióny zistia, že sa dokážu s krízou vysporiadať lepšie bez federálnej vlády. Na čo potrebujú vzdialený Washington? Však si pozrite, akí ľudia sa tam pohybujú. Sú neschopní a skorumpovaní a myslia len na výhody pre seba. Predvídame rozdelenie Spojených štátov.

V priebehu posledných týždňov vyslovilo deväť spolkových krajín USA svoje právo na suverenitu so skrytou vyhrážkou, že by mohli opustiť "Spojené štáty". Pozrime sa napr. na rezolúciu spolkového štátu New Hampshire z januára 2009 s nadpisom "A RESOLUTION affirming States‘ rights based on Jeffersonian principles." (Rezolúcia potvrdzujúca práva štátov na základe Jeffersonských princípov") V nej sa žiada: "Niektoré štáty, ktoré tvoria Spojené štáty Americké si nie sú jednotné v otázke neobmedzeného podrobenia sa spolkovej vláde … vytvorili vlastnú vládu na špeciálne účely, ktorej delegovali určité právomoci, vyhradzujúc pre káždý štát osobitne zvyškové právomoci na vlastnú samosprávu … a v prípade že si spolková vláda privlastní nedelegovanú právomoc, jej rozhodnutia sú nezákonné, neplatné a bez akejkoľvek účinnosti."

Alebo rezolúcia republikánského poslanca Charlesa Keya zo štátu Oklahoma, zverejnená 4. januára 2009, v ktorej sa požaduje: "Zastavenie a ukončenie, s okamžitou platnosťou, všetkých mandátov, ktoré idú nad rámec ústavných právomocí." Key k tomu dodal: "My, občania štátov, sme vytvorili spolkovú vládu. Správajú sa však, ako keby boli oni vytvorili nás a ako keby sme podliehali ich autorite. Tak to nie je."

Alebo návrh zákona senátora J. Bonieka z Montany, kde sa rovnako odvolávajú na 10. dodatok k ústave a nechcú si nechať obmedziť spolkovou vládou právo na držanie zbraní. Chcú dokonca uložiť generálnemu prokurátorovi Montany povinnosť obraňovať všetkých obyvateľov štátu v súdnych konaniach federálnej vlády za držanie zbraní.

Alebo "Ústavné zhromaždenie" za samostatný Havaj, ktoré sa uskutočnilo 17. januára 2009, na ktorom sa poukázalo na nezákonné zosadenie havajského kráľa pred 116 rokmi, a ktoré požadovalo návrat k samostatnosti.

Úsilia o samostatnosť sa vyskytujú aj na Aljaške a v Texase. Stále viac štátov rebeluje otvorene proti federácii. Čo keby sa spolkové štáty skutočne osamostatnili? Podľa americkej ústavy majú právo oddeliť sa od únie. Hlavné dôvody sú predovšetkým veľké množstvo právomocí, ktoré Washington koncentroval do svojich rúk a štátny dlh federácie, ktorý sa medzičasom vyšplhal na astronomickú výšku 20 až 55 biliónov dolárov, podľa toho, ktoré záväzky sa spočítajú dokopy.

Jednotlivé štáty by mohli veriteľom povedať: "Choďte si pýtať peniaze od vlády vo Washingtone, ktorej ste peniaze požičali, my s tým nič nemáme." Takto by sa mohli oslobodiť od dlhov a úrokových zaťažení a začať sa viac venovať vlastným občanom bez toho, aby sa spolu s federáciou potopili. Vyzerá to tak, že onedlho nastúpi motto "zachráň sa, kto môžeš". Prehnané poručníctvo federálnou vládou a totálny bankrot spolkových financií by mohli viesť k rozpadu Spojených štátov a ich rozdeleniu na samostatné štáty. Koniec koncov existuje federálna vláda vo Washingtone len preto, lebo ju jednotlivé štáty chcú, a lebo na ňu preniesli určité právomoci. Tie jej môžu byť spätne odňaté. Okrem deviatich spolkových krajín, ktoré už podnikli kroky na získanie svojej suverenity späť, očakávajú analytici, že sa rovnako rozhodne v priebehu tohto roku ďalších 20 krajín. Medzi ne patria aj spolkové štáty Alaska, Alabama, Arkansas, Kalifornia, Colorado, Georgia, Idaho, Indiana, Kansas, Nevada, Maine a Pensylvánia.

Kalifornia zbrankrotovala

Kalifornia, najväčšia spolková krajina únie, je už insolventná a nedokáže plniť si svoje záväzky. Okrem iného nie je schopná vyplácať dôchodky a daňové dobropisy. Teraz sa namiesto peňazí vydávajú dlžobné úpisy a vláda vyzvala banky a obchody, aby tieto "papiere" akceptovali. Ale prečo by to mali urobiť? Ak štát už nemá peniaze a v očiach bánk a investorov prestal byť úverovo spôsobilým, tie neskôr nebudú môcť dlžobné úpisy speňažiť.

Guvernér Arnold Schwarzenegger nariadil, že úradníci musia zostať dva dni v mesiaci bez platu doma, aby odbremenili štátny rozpočet. Tým pádom sú počas týchto dvoch dní aj zatvorené všetky úrady. Jednotlivé mestá a obce v Kalifornii už prestali odvádzať štátu dane, pretože im už nemôže garantovať potrebné služby. Negatívna špirála vzájomného platobného odmietania sa postupne rozširuje a spôsobuje chaos. Tisíce občanov už opustili Kaliforniu, lebo trpeli štátnou krízou a nevedeli si v krajine predstaviť svoju ďalšiu budúcnosť. Stále viac a viac spolkových štátov si začína uvedomovať svoju samostatnosť, nechce byť kontrolovaných centrálnym autoritatívnym režimom vo Washingtone a vtiahnutých do víru bankrotov, ktorý Washington spôsobil . Toto dali jasne najavo a ďalšie štáty budú po ich vzore nasledovať.
 
Převzato z blogu Res.publica
 
(Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)
 
Překlad: Balla

Foto: Zdroj

0 0 hlas
Hodnocení článku
Odebírat
Upozornit na
0 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments