Takto vyzerá hospodársky kolaps


Na zviditeľnenie, ako by mohlo v budúcnosti u nás vyzerať zrútenie hospodárstva, nemusíme ísť ani príliš ďaleko do minulosti – stačí, keď si pozrieme najčerstvejšie príklady z Južnej Ameriky a Afriky. Kto chce vedieť čo je hyperinflácia, ten sa musí pozrieť na to, čo sa stalo s menou v Zimbabwe. A kto chce vedieť ako vyzerá kolaps celého národa, môže študovať hospodársku krízu v Argentíne. Všetko sa to už niekde inde stalo, a aj u nás by to onedlho mohlo vyzerať podobne.

Neoficiálna miera inflácie v Zimbabwe bola 24. októbra 2008 približne 10,2 biliárd percent, to je číslo s 15 nulami. K 31. októbru 2008 sa inflácia podľa Cato Institute vyšplhala na 2,79 triliónov percent (18 núl) a k 7. novembru 2008 opätovne vzrástla na 215 triliónov percent. 14. novembra 2008 sa miera inflácie dostala na úroveň 89,7 triliárd percent (21 núl). V novembri ceny niekoľkonásobne vzrastali každý jeden deň. Bankovka s najvyššou nominálnou hodnotou bola 100 miliárdovka zimbabwianskeho dolára, ktorá bola daná do obehu v polovici júla 2008. 16. januára 2009 potvrdili štátne médiá vydanie bankovky v hodnote 100 biliónov zimbabwianskych dolárov. Podľa údajov Forbes Asia dosiahla miera inflácie k 21. januáru 2009 údajne hodnotu 6,5 oktodeciliónov percent (108 núl). Ak je údaj správny, jednalo by sa o najvyššiu nameranú hyperinfláciu v histórii.

Krajina, ktorá pred prevzatím moci terajším prezidentom Mugabem disponovala rozvíjajúcim sa poľnohospodárstvom a dokonca vyvážala potraviny, bola totálne skorumpovanou vládou privedená do záhuby a kompletne zničená. Nedokáže uživiť vlastné obyvateľstvo a v dôsledku toho ľudia umierajú hladom, trpia epidémiami a sú úplne schudobnení.

Prenesené na nás: všetky tie bilióny, ktoré západné vlády napchali do záchrany bánk, zoštátnenia a na ozdravenie hospodárstva, musia skôr alebo neskôr viesť tiež k hyperinflácii. Keď totiž množstvo peňazí pri nemeniacom sa množstve tovaru drasticky stúpne, ceny musia zákonite explodovať.

Potom máme ešte Argentínu, krajinu bohatú na suroviny, modernú infraštruktúru a vzdelaných ľudí. Kto už niekedy bol v Buenos Aires, určite zistil, že sa jedná o najeurópskejšie mesto Južnej Ameriky. A aj napriek tomu táto krajina zažila v roku 2001 kolaps hospodárstva. Hlavným dôvodom tohto kolapsu boli skorumpovaní politici a zločinecké banky, ktoré sa spojili, aby krajinu masívne zadĺžili. Však to znie všetko celkom povedome, či nie? Áno, Zimbabwe a Argentína sú z hospodárskeho hľadiska omnoho slabšie ako my, ale tieto príklady ukazujú, ako môžu viesť aj u nás rovnaké príčiny k tomu istému výsledku.

Nasledovná dokumentácia veľmi jasne ukazuje, ako vyzeral hospodársky kolaps, ktorý sa udial v Argentíne. Film opisuje protesty obyvateľstva a ako sa ľudia snažili prežiť, pričom boli odkázaní iba sami na seba. Stredná vrstva obyvateľstva bola zničená a chudobní predstavovali 57,5 percent obyvateľstva. A minulý rok argentínska vláda jednoducho zoštátnila súkromné penzijné fondy a obohatila sa tak o peniaze sporiteľov – samozrejme s výhovorkou, že peniaze treba zachrániť.

Skorumpovaní politici a chamtivá finančná mafia, masívne zadlžovanie a zároveň úpadok hospodárstva s výrazne narastajúcim počtom nezamestnaných, to je presne to, čoho sme aj teraz svedkami. Argentína bola medzinárodným bankovým systémom systematicky vyplienená a Medzinárodným menovým fondom zničená. Niečo podobné hrozí teraz celému svetu. (Preložené zo stránky Alles Schall und Rauch)


Argentina’s Economic Collapse (GoogleVideo.com, po anglicky)

 
Překlad: Balla
 
Převzato z blogu Res.publica
 
Foto: zdroj

0 0 hlas
Hodnocení článku
Odebírat
Upozornit na
0 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments

Nejnovější příspěvky