Hlúposť nikdy neporazí kapitalizmus alebo Ako nakoniec kapitalizmus prinesie mier pre Ukrajinu

Ako úplne prvé treba povedať, že násilie nie je akceptovateľný spôsob riešenia sporov, a to ani v domácnosti alebo susedstve na ulici a samozrejme určite nie v medzinárodných vzťahoch. Vojna nie je riešenie, vojna je utrpenie. Najlepšie riešenie vojny je vyhnúť sa vojne, ale ak sa nedá vyhnúť vojne, tak ju treba viesť tak, aby nebola porážkou demokracie a civilizačných hodnôt Západu. Vo vojnách nevyhrávajú hodnoty, ale múdrosť použitia vnútorných zdrojov bojujúcich strán tak, aby druhá strana nemala ľudské, materiálové a ani kapitálové zdroje na pokračovanie vojny. Samozrejme po vojne sa ukážu ako „pravdivé hodnoty“ vyznávané víťaznou stranou. Vojna je najväčší spotrebič zdrojov aký bol objavený ľudskou civilizáciou. Poučenie z vývoja súperenia medzi Západom a Sovietskym blokom v minulom storočí je, že nie je možné bojovať aj vo vojne, aj keď len studenej a zároveň s kapitalistickým systémom. Ako povedal Oscar Wilde, že „láska v seba nepozná neveru“, tak rovnako egoizmus a prospech jedinca sa nedá poraziť. Preto očakávať, že kto môže zarobiť, tak aj neurobí, je úplný nezmysel – hlúposť.

Emisia ECNY

Jedna zo základných zásad rímskeho práva predpokladá, že kto si privodí svoj stav, tak musí niesť následky svojho rozhodnutia. Kolektívny Západ svojou politikou sankcií si privodil stav, kedy akýkoľvek spôsob umožňujúci beztrestne sankcie obchádzať znamená okamžitý a extrémne vysoký zisk. Čínska centrálna banka od 18. 1. 2022 distribuuje primárnu emisiu digitálnych jüanov (ECNY), ide o emisiu 100 mil. coinov, pričom celá emisia je 400 mil. ECNY mincí. Blockchain technológia je autonómna voči medzibankovému zúčtovaniu transakcií SWIFT, teda pre kolektívny Západ je neviditeľná. Výhodou blockchainu je , že každá minca má v sebe informáciu o každej ďalšej minci, čiže ide o emisnú brzdu znamenajúcu, že nemôže prísť k znehodnoteniu crypto-meny dodatočnou emisiou. Emisná brzda je mimoriadne atraktívna vlastnosť ECNY pre investorov hlavne pri kvantitatívnom uvoľňovaní, aké realizoval FED respektíve ECB v spojení so súčasnými neproduktívnymi vládnymi výdavkami na vojnu a zbrojenie.

Peniaze plnia päť funkcií – ako obeživo, platidlo, miera hodnoty (ceny), uchovávateľ hodnoty v čase (kapitál) a svetové peniaze (úplná alebo čiastočná zameniteľnosť meny). Čínska fiat mena jüan (CNY) nie je plne konvertibilná, čo znamená, že bez súhlasu Čínskej centrálnej banky nie je možné z Číny vyviesť plne konvertibilnú menu. ECNY tento problém rieši vďaka samostatnému emisnému postupu, ktorý nemá vplyv na stabilitu domáceho trhu, naopak ak obyvateľstvo a firmy začnú udržiavať svoje úspory v ECNY uvoľní sa bezinflačná úverová medzera pre Čínsku centrálnu banku na podporu vnútornej ekonomiky vo fiat CNY a zároveň pre čínsky priemysel vznikne príležitosť nakupovať lacnejšie vstupy za ECNY, ktorých zhodnotenie možno očakávať v desiatkach percent za mesiac. Na celom svete sú zo zákona ceny stanovené vo fiat mene (ak by bola cena stanovená v digitálnej mene, z právneho hľadiska to nepredstavuje cenu, ale spôsob výpočtu ceny vo fiat mene v čase uzavretia kontraktu a fixácia ceny v čase cez hodnotu digitálnej meny je kurzová doložka), preto digitálna mena nemôže začať „kanibalizovať“ fiat menu a tým ruinovať vnútornú ekonomiku. Naopak digitálna mena cez emisnú brzdu má zase ideálnu schopnosť uchovať hodnotu v čase. ECNY umožní Čínskej centrálnej banke cez riadenie likvidity digitálnej meny ECNY získavať zahraničné aktíva len „emisnou politikou“ podobne ako teraz FED s USD, zároveň bude môcť obmedziť prípadné špekulácie pre banky a investorov, ktorí podstúpia likvidné riziko pri nekrytej úverovej expanzii cez peňažný multiplikátor ECNY mimo riadenie likvidity v Čínskej centrálnej banke.

Do blízkej budúcnosti je možné povedať, že vzhľadom na predpokladané extrémne rýchle a veľké zmeny parity výmenných kurzov z dôvodu straty kapitalizácie USD a EUR sa stane fiat benchmark menou švajčiarsky frank (CHF), pretože možno už na konci roku 2023 môže byť fiat parita americký dolár k japonskému jenu 1:2 (dnešná parita je 1:113). Proces „domestikácie USD“ zo svetovej na domácu menu USA bude znamenať pre komerčné banky, ktoré majú v súčasnosti blockchain technológiu expanziu na trhoch v tisíckach miliárd CHF, a banky ktoré ju zavedú do konca roka 2022 si tak udržia pozície, ale tie, ktoré budú nepružné, prepadnú do sféry bez významu. Rovnako centrálne banky budú nútené stresovo meniť fiat USD na digitálne meny s emisnou brzdou, pretože nechať znehodnotiť národné devízové rezervy o 90 % a viac by hraničilo s trestnoprávnou zodpovednosťou týchto bankových úradníkov.

Pesimistický odhad kapitalizácie ECNY v roku 2023 len z vnútorných čínskych zdrojov je 300 mld. USD (ak by 20 % populácie, t.j. 300 mil. obyvateľov Číny ušetrilo 1.000 USD v ECNY), ale toto číslo je minimálne, pretože blockchain technológia neumožňuje obmedziť vymeniteľnosť respektíve platbu v ECNY, takže je reálny predpoklad, že si začnú udržiavať svoje kapitálové rezervy aj menší a strední exportéri (z dôvodu slobody celosvetových peňažných transferov bez súhlasu Čínskej centrálnej banky) respektíve, ak to podporí Komunistická strana Číny, tak potom všetci exportéri začnú prijímať ECNY ako platbu za svoj export (Čína produkuje asi 28 % svetovej priemyselnej produkcie).

Ak začne následne Čínska centrálna banka otvárať nostro účty v digitálnych jüanoch (ECNY) pre komerčné banky u seba a svoje loro účty v komerčných bankách, respektíve s obchodníkmi s kryptomenami, tak umožní monetizáciu crypto mien cez ECNY (kapitalizácia len prvých 15 najväčších crypto mien predstavuje 2.000 mld. USD), teda konvertovanie fiat peňažných rezerv potrebných na udržiavanie likvidity kryptomenového trhu, čo následne umožní Číne emitovať zvyšných 300 mil. mincí ECNY za cenu minimálne Ethereum 3.300 USD, pretože ETH kapitalizácia je momentálne cca 300 mld. USD. Uvedené výpočty nie sú presné, ale naznačujú potenciál zhodnotenia ECNY. Pre Čínu predstavuje ECNY príležitosť pre zrýchlenú akumuláciu kapitálu, respektíve pre kolektívny Západ hrozbu, že odovzdá Číne svoje kapitálové zdroje, ktoré začal akumulovať pred 500 rokmi v spojení so zámorskými objavmi.

Z pohľadu sankcií voči Rusku bude rozhodujúce, či začne Čínska centrálna banka otvárať nostro/loro účty v ECNY, pretože potom každý klient banky si môže nakreditovať svoju privátnu digitálnu peňaženku s ECNY, vykoná prevod na druhú privátnu digitálnu peňaženku a následne si zúčastnené strany kreditujú ECNY účet vo svojej komerčnej banke. Zúčtovanie vo fiat menách následne zabezpečí Čínska centrálna banka ako zúčtovací agent a Čínu ako jadrovú veľmoc nikto neprinúti, aby nerealizovala forexové fiat obchody v tisícoch miliárd CHF ako výsledné zúčtovanie zostatkov transakcií ECNY.

Uvedeným spôsobom začnú okrem Ruska obchodovať s ropou aj Irán a Venezuela, pretože im to umožní zúčastniť sa spoločne s Čínou na dekapitalizácii kolektívneho Západu a akumulácii kapitálu vo svojich krajinách, čo bude predstavovať kompenzačnú satisfakciu za straty spôsobené sankciami Západu. Pre Rusko zhodnotenie ECNY získaných za predaj energií bude znamenať úhradu všetkých nákladov spojených s vojnou na Ukrajine. Veľmi pravdepodobne vznikne situácia „raketového“ rastu hodnoty ECNY, čo povedie do konca roku 2022, že prejdú na platby v digitálnych menách všetci producenti ropy (celosvetová denná spotreba je 100 mil. barelov, pri 100 USD/barel to predstavuje ročne obchod za 3.650 mld. USD) a aby nedošlo k úplnému odčerpaniu kapitálu zo Západu, respektíve odovzdaniu zúčtovania celosvetového obchodu do Číny, bude musieť a aj chcieť zaviesť digitálny frank aj Švajčiarsko (ECHF).

Pre Saudskú Arábiu prechod na ECNY, alebo inú digitálnu menu 100% krytú centrálnou bankou bude existenčnou záležitosťou, pretože má zruinované verejné financie vojnou v Jemene. Saudská Arábia bez reforiem predstavuje sud dynamitu, z dôvodu reputácie reakčného a spiatočnického režimu, ktorý „porcuje novinárov“, ženy považuje za nesvojprávne „domáce zvieratá“, financuje terorizmus ako napríklad podpora a účasť Saudskej tajnej služby na udalostiach 11/09/2001 v New Yorku a pod. Saudský princ Muhammad bin Salmán má ambíciu reformovať režim na „osvietenú monarchiu“ typu Spojených arabských emirátov, ale aj tým trvalo viac ako 20 rokov, než ich svet začal vnímať ako moderný štát. V spojení so zelenou politikou krajín OECD je vysoký predpoklad, že príjmy Saudskej Arábie z ropy budú klesať a na 20 ročné reformy nezvýši, čo bude spojené s detronizáciou Saudov a za pomoci Iránu nastolenie režimu podobnému v Sýrii. Avšak situácia vyvolaná kolektívnym Západom, kedy sa „rozdáva“ stovky rokov akumulovaný kapitál, by mohla viesť k dohode medzi Iránom a Saudskou Arábiou o mieri v Jemene, ktorý by napríklad garantovalo Rusko, ktoré by mohlo získať námornú a leteckú základňu v Jemene, ako má aj v Sýrii. Prechod Saudskej Arábie na zúčtovanie v relevantnej digitálnej mene bude existenčným ohrozením USA, pretože Saudi určite nebudú prijímať platby v digitálnych USD, a to aj keby ich FED okamžite zaviedol, pretože ekonomika USA má virtualno-účtovnú povahu (strata výrobných kompetencií prevodom výrobných kapacít do Ázie; niektorí autori tvrdia, že USA bez Číny nemôže ani bojovať, pretože nevie vyrobiť ani celtu pre poľnú nemocnicu), čo generuje príjmy len z dividend a licenčných poplatkov, ktoré musia byť hradené vo fiat USD. Ak by USA začali inkasovať v digitálnej mene, museli by zraziť výmenný kurz USD voči ostatným menám a tým zruinovať svoju ekonomiku. Ďalšími dôvodom, prečo sa Saudi nerozhodnú pre platby v digitálnom USD, je hra celého sveta proti USD, čo je podobné, ako keby chceli vložiť svoje úspory do banky, ktorá sa nachádza pred bankrotom.

V roku 2020 som sa intenzívne zaujímal o prezidentské voľby v USA a na viacerých serveroch bolo prirovnávané rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z 11/12/2020 (kauza, kde žiadal štát Texas anulovanie výsledkov volieb z dôvodu neregulérnosti volieb v Michigane, Georgii, Pensylvánii a Wisconsine, pretože nebol dodržaný štandard volieb ako v Texase, t.j. ide o problém legitimity voliteľov z týchto štátov, keďže nikto nevedel preukázať, že ich aktívne voličské právo pochádza od reálnych voličov a nie z fiktívne vyrobených korešpondenčných lístkov) k situácii, keď v Poľskom sejme bola zrušená nadradenosť kráľa nad šľachtou, podobne ako v USA nadradenosť federálnych volebných zákonov nad volebným zákonodarstvom jednotlivých štátov, čo by malo viesť k rozpadu USA, podobne ako v Poľsku. Bez vyriešenia rovnakého štandardu legitimity kreovania federálnych orgánov USA riskujú, že pre prípad úspešnej dekapitalizácie USD v dôsledku aktivít ECNY dôjde k významnému poklesu parity USD k ostatným menám, a tým aj k problémom s plnením výdavkovej strany federálneho rozpočtu USA, kde najväčšou položkou 750 mld. USD je rozpočet Pentagonu. Pre poznanie následkov takejto situácie si stačí prečítať Wikipediu, aké boli následky, ak nedostali žold légie v antickom Ríme. V prípade rozkolu v USA sa potom svetové devízové rezervy centrálnych bánk v USD redukujú na bezcenné aktíva.

Svetová ekonomika po presadení emisnej brzdy, zavedením digitálnych mien distribuovaných v technológii blockchain, bude odmeňovať producentov schopných generovať tržby v medzinárodnom obchode, čiže sa celosvetovo presadí politika „kapitálového merkantilizmu“, čo je vlastne politika Donalda Trumpa, ako som ju opísal v jednom článku ešte v roku 2017. Z pohľadu USA zavedenie digitálneho USD bude dosť problematické, pretože ak sa podarí ECNY prevziať riadenie likvidity trhu kryptomien a trh energonosičov prejde na platby v digitálnych menách, potom sa z držby vo svete vráti na vnútorný trh USA minimálne 5.000 mld. USD v hotovosti, ktorá sa premietne do inflácie a straty parity vo výmenných kurzoch. V prípade zavedenia digitálneho USD (EUSD) sa aj vnútorné kapitálové rezervy budú snažiť ochrániť pred stratou hodnoty konverziou do EUSD, čo spôsobí prepad hodnoty fiat USD do už spomínaného pomeru k japonskému jenu 1:2, s katastrofálnymi následkami pre cenu vstupov amerického priemyslu a zároveň do totálneho prepadu kúpnej sily obyvateľstva. V budúcnosti to vyzerá, že na vytvorenie stabilnej digitálnej meny je potrebná dôvera v stabilitu tržieb v medzinárodnom obchode; ako napríklad za produkciu surovín, ktoré bude stále treba, ale stabilitu ich dodávok musí zabezpečiť odstrašujúca sila a tu má šancu jedine ruský rubeľ, ktorý vďaka politickému vplyvu Moskvy budú používať pravdepodobne africký a latinskoamerický producenti surovín (záujmy producentov surovín sú iné ako producentov priemyselných statkov).

Najväčšiu skupinu digitálnych mien budú tvoriť najväčší a najkonkurenčnejší producenti ako Čína, Európska únia, India, Japosko, Južná Kórea, USA po zvládnutí domestikácie fiat USD a Veľká Británia za podmienky kapitálovej podpory svojich bývalých kolónií Kanada, Austrália a Nový Zéland. Poslednou skupinou budú krajiny so stabilným a suverénnym právnym systémom garantujúcim absolútnu ochranu súkromného vlastníctva, ako Švajčiarsko, Singapur a Spojené arabské emiráty, ale tie iba v prípade kapitálovej podpory Saudskej Arábie. Digitálne meny s emisnou brzdou sú budúcnosť, pretože budú tvoriť základ zúčtovania aj prípadného obchodu s budúcimi vesmírnymi kolóniami, napríklad na Mesiaci alebo Marse.

Otázkou je ako je možné, že kolektívny Západ sa dostal do situácie, kedy počas 2 rokov môže prísť o všetok kapitál, ktorý naakumuloval počas 500 rokov? Po 2. svetovej vojne sa Európa prijala vodcovstvo USA, čím vznikol kolektívny Západ. Po roku 1989, kedy došlo k pádu Berlínskeho múru, bolo vo východnej Európe mocenské vákuum v podobe neexistencie lokálnych elít a tie začali byť vzdelávané najskôr cez Bushov program a neskôr aj cez Sorosovu Otvorenú spoločnosť. Je korektné predpokladať, že v ranných 90. rokoch v dobe demokratického nadšenia, prišlo k edukácii politických elít spontánnym spôsobom, kedy všetci verili v dobro a svetlú budúcnosť ľudstva, ale objavili sa aj jedinci, ktorí chceli byť autonómny, ako bol Vladimír Mečiar na Slovensku alebo Franjo Tudjman v Chorvátsku.

Nástup zombifikovaných politikov

Koncom 90. rokov sa objavili v celej východnej Európe teamy „tajomných špecialistov“ na voľby, ktorí marketingom, manipuláciou médií a občianskych združení predstavujúcich tzv. „soft power“ a výchovou elít v režime „odpovedaj na otázky bez toho, aby si rozumel veci a ich súvislostiam“ dosadili do verejných funkcií zombifikovaných ľudí, ktorí síce ničomu nerozumeli, ale mali „poradcov“, ktorí im písali scenáre, ktoré oni len interpretovali. Systém „bezduchých ľudí z ulice“ dosadených do ústavných funkcií viedol v Európe do krízy demokratických inštitúcií, kedy ľudia prestali veriť vo vlastný štát, ale toto bolo interpretované ako hybridná vojna a spoločnosť prešla z prvého do druhého štádia dehumanizácie ľudskej spoločnosti podľa experimentu univerzity vo Winnipegu.

Prvá fáza dehumanizácie je charakterizovaná utvorením skupiny s rovnorodým postihnutím respektíve bludom, ktorá prechádza do druhého štádia, vyhranením sa skupiny voči pre nich nekonformným jedincom, čoho prejavom je šikana, bojkot, výsmech, ponižovanie až psychický teror. Tretím štádiom je cynizmus a pohŕdanie kýmkoľvek, kto je mimo skupiny s rovnorodým postihom a v tomto štádiu napríklad končí výchova anglických elít, ktoré sú síce vnútorne pripravené posunúť sa do štvrtého štádia – sadizmu voči blížnemu, ale nakoľko v treťom štádiu dospeje človek do emocionálneho chladu, dostáva sa v systéme anglickej elitárskej výchovy pod rozumovú kontrolu zdôvodnenia neprípustnosti násilia voči druhému jedincovi a toto je v lepšej spoločnosti vynucované verejným odsúdením až vylúčením z vyššej spoločnosti. Teda štvrté štádium je sadizmus a bezbrehé násilie, pričom tento Winnipegský experiment vysvetľuje ako sa mohli Nemci – najkultúrnejší národ v Európe – stať v období nacizmu nehumánnymi zvieratami. Experiment zároveň objasňuje reakciu verejného odsúdenia tzv. vyššej americkej spoločnosti na facku Williama Smitha na odovzdávaní Oscarov 2022, keď si moderátor robil nemiestne žarty zo zdravotného stavu jeho manželky (pre väčšinu sveta sa zachoval ako gentleman, ale v anglofónnej kultúre bol verejne odsúdený).

Do nástupu Baracka Obamu do Bieleho domu (2008-2016) bola „pomoc“ pri voľbách skôr orientovaná na východnú Európu, ale za Obamu začala byť riadená súkromnými fondmi s ideologickým zázemím a presahom aj na staré štáty EU. V celej Európe začali byť „odstraňovaní“ prostredníctvom kriminálno-mediálno-zákulisných operácií autonómni politici ako Silvio Berlusconi, Matteo Salvini v Taliansku, Dominique Strauss-Kahn, François Fillon vo Francúzsku, v Rakúsku v dvoch krokoch najskôr boli vytesnení Slobodní z vládnej koalície a potom aj kancelár Sebastian Kurtz, permanentná kríza a opakujúce sa voľby v Španielsku, kde je mediálne fašizovaná Španielska národná strana a nahradzovaní „zombifikovanými“ ľuďmi bez názoru. Na úrovni EU personálnu kvalitu asi najlepšie charakterizoval bývalý český minister zahraničných vecí Cyril Svoboda, keď v relácii „Co Čech, to politik“ 11/03/2022 povedal, že do inštitúcií EU chodia druhotriedni ľudia a ako príklad uviedol, že predsedníčka EU komisie mu vysvetľovala ako si má umývať ruky, čo okomentoval, že od leadra EU očakával prenikavejšiu víziu.

Eric Denece, riaditeľ „Výskumného centra francúzskej rozviedky“ 02/04/2022 v rozhovore CNews uviedol, že predsedníčka EU komisie Ursula der Leyen prekročila svoje právomoc, keď podpísala s Joe Bidenom novú zmluvu o prenose dát o občanoch EU do USA, presne tú, ktorá bola vypovedaná v roku 2020 a ktorú Európsky súd v roku 2020 zamietol. V spojení s predsedníčkou komisie EU, je údajne ešte jedna zaujímavá informácia, jej manžel sa zúčastnil nákupu viac ako 1,5 mld. dávok vakcíny proti COVID 19, následne na jeseň 2022 avizovala EU komisia vakcinačnú kampaň, pričom investigatívny novinári by mohli preskúmať podmienky kontraktu, aká je cena od výrobcu, za akú ich nakupuje komisia EU, ktorá banka kryje platobné podmienky apod.

V podstate ani v armáde nezáleží na názore veliteľov jednotlivých útvarov, ale dôležitý je kompetentný generálny štáb, rovnako koloniálna subordinácia európskych krajín voči USA je v poriadku, ak takýto sústredený kolektívny Západ dosiahol viacero pozoruhodných úspechov. Z pohľadu Európy zombifikácia jej politických predstaviteľov predstavuje dva problémy. Prvým je strata autority voči zvyšku sveta a druhým je situácia, keď príde k degenerácii kvality vodcovských schopností USA. Všeobecne známe sú prípady neschopnosti členov EU komisie, napr. keď predsedníčka komisie sedela na „gauči pre tlmočníkov“ v Turecku, alebo ju odmietli pozdraviť a podať jej ruku africkí ministri na samite EU a afrických krajín, komisár pre zahraničie na návšteve Ruska alebo Číny síce hovoril o hodnotách, ale ako prišiel, tak odišiel a nikto s ním vážne nerokoval, komisárka pre energetiku prišla vyjednať plyn do Kataru a odišla naprázdno, pričom sa v podstate členské krajiny spoliehajú na komisiu EU, ktorá však okrem robenia neefektívnych dlhov nevie zabezpečiť zdrojovú stabilitu ekonomiky EU a nakoniec sa budú musieť začať platiť aj dlhy, čo povedie k vnútorným pnutiam v EU, pretože bez zdrojov a s 2-3násobne vyššími cenami vstupov voči svetovej konkurencii nebudú ani žiadne príjmy. Úspešnosť v personálnej politike dosadzovania zombifikovaných ľudí bez názoru do pozícií vo verejnom sektore, počnúc rôznymi farebnými revolúciami, cez mediálne a spravodajské hry, volebný marketing a podobne, prilákali súkromný kapitál, ktorý totálne zdevastoval verejný sektor.

Najznámejšími „privátnymi sponzormi“ sú George Soros a jeho Otvorená spoločnosť , o ktorom Rudy Giuliani (právny poradca Donalda Trumpa) povedal, že personálne ovláda 80 % zastupiteľských úradov USA v zahraničí, jeho organizácie rozhodujú o 90 % pozícií v inštitúciách EU a ovláda 50 % volených prokurátorov v USA. Klaus Schwab a jeho Svetové ekonomické fórum personálne ovláda špičkových politikov predovšetkým v starých členských krajinách EU a jeho najjagavejšími „favoritmi“ boli Angela Merkel a Emmanuel Macron. Proces zombifikácie vybratých jedincov prebieha ich školeniami v organizáciách a najvhodnejším absolventom sú ponúknuté stáže, kde sa testuje ich lojalita, aby im následne bolo pomáhané v inklúzii do verejných inštitúcií.

Okrem toho sa pre volené funkcie regrutujú jedinci s mediálnymi predpokladmi bez reálnych znalostí, ktorí sú pripravovaní na vopred prichystané odpovede, a ku ktorým sú ako odborné zázemie pridelení zombifikovaní jedinci. V neziskových organizáciach ďalej pracujú „scenáristi“, ktorí pripravujú agendu sponzora pre zombifikovaných jedincov, tak aby bola mediálne zdôvodnená, ale určite nie vecne v záujme občanov. Mediálne deklarovaná jednota kolektívneho Západu vyvoláva v občanoch pocit strachu a nedôvery, pretože „ak robia všetci to isté, nikdy to nie je to isté“ (ľudová múdrosť). Ak vyšetrovateľ zistí použitie dvoch rovnakých slovných spojení u svedkov, tak vie že sú dohodnutí, rovnako advokát vie, že ak sú použité rovnaké slovné spojenia, tak vyšetrovateľ zmanipuloval výpovede svedkov.

Problém koordinácie veľkej skupiny ľudí na báze lži je ten, že ak by sa povolila individuálna interpretácia lži, tak by vznikol nezrozumiteľný chaos a nakoniec by bola možná dohoda len na základe pravdy, čo nie je v súlade so záujmami sponzora. Ten pocit nedôvery z rovnakých slovných spojení politikov a k tomu prizvaných tzv. „nezávislých expertov“ z neziskových organizácií sa prekonáva technikou tzv. „sociálneho dôkazu“, ktorého podstata spočíva v tom, že keď má človek strach, tak koná to, čo ostatní v skupine. Technika sociálneho dôkazu bola opísaná pri skúmaní chovania ľudí v koncentračných táboroch, keď sa osoby určené na likvidáciu v plynových komorách ochotne vyzliekli a kráčali „okúpať“, ešte o tom aj hovorili, pritom dobre vedeli, že sa ešte nikto z takéhoto kúpania nevrátil. Podmienkou, aby fungoval sociálny dôkaz a človek bol „ochotný dobrovoľne“ ísť na vlastnú smrť, je existenčná hrozba zo situácie, keby nešiel s davom, pretože nikto nechce „ako prvý“ podstúpiť osobnú obetu, čoho v súčasnosti ekvivalentom je hrozba dlhoročného väzenia za porušenie cenzúry.

Francúzsko by sa mohlo stať skutočným svetovým leadrom a nový francúzsky prezident by sa stal národnooslobodzovacím hrdinom spod kolonionálnej správy USA ako Simon Bolívar v latinskej Amerike. S prihliadnutím na záujem Číny vo veci domestikácie USD a dedolarizácie svetovej ekonomiky, by autorita nového francúzskeho prezidenta mohla predstavovať politický patronát pre nemeckých bankárov, aby zaviedli digitálne Euro, čo by spustilo boj o kapitalizáciu s digitálnym jüanom a urýchlené zavedenie digitálneho Švajčiarskeho franku a Ruského rubla. Následne by už bol rok 2023 v podmienkach emisnej brzdy, kedy žiadna krajina na svete by nebola schopná bez zruinovania svojej ekonomiky viesť plošné vojenské operácie mimo svojho územia.

Z pohľadu EU by rýchle zavedenie digitálneho Eura (EEUR) v štyroch emisných tranžiach predstavovalo príležitosť na vytvorenie prioritného postavenia do budúcnosti existencie ľudského rodu na planéte Zem. Prvá tranža emisie by mala byť rezervovaná pre penzijné fondy, napríklad za 5 centov/1EEUR, následne umožniť platby za export tovaru z EU v EEUR, čím by začala kapitalizácia digitálnych Eur, čo by následne vyvolalo dopyt a rast ceny respektíve kanibalizáciu kryptomenového trhu. Potom druhá emisná tranža by už napríklad pri cene 3.000 Eur/EEUR vygenerovala dostatočné zdroje na úhradu gréckeho dlhu a aj COVID šialenstva. Tretia by sa mala použiť na vytvorenie armády EU, pretože bez sily nebude EU v medzinárodných vzťahoch brať vážne a nakoniec štvrtá by mala vystačiť na financovanie stálej vesmírnej základne na Mesiaci, pretože budúca tvorba bohatstva bude spojená s vesmírnymi technológiami a obchodom.

Francúzsko by mohlo svetu priniesť novú politickú kultúru odstránením zombifikovaných politikov z verejného sektora. Markus Aurélius povedal, že „očakávať, že zlí ľudia nebudú robiť zlé veci, je hlúpe“. Hlúposť pri výkone verejnej funkcie je nutné chápať ako nespôsobilosť jednotlivých politikov vykonávať svoje poslanie spravovať veci verejné v prospech svojich voličov, z dôvodu svojej neschopnosti mentálnej, vôľovej alebo morálnej. Ak by politik vykonával svoje „poslanie“ v súlade so záujmom verejnosti, potom by fungovala evolučná väzba, „vznikol problém, tak sa rieši k všeobecnému prospechu, tak aby sa udržala rovnováha a stabilita spoločnosti, podobne ako keď sa v prírode premnožia zajace, tak vzrastie aj populácia líšok a naopak, ak je populačná situácia zajacov opačná“.

Ak politik nevykonáva svoje povolanie na základe evolučnej väzby so svojim voličom, potom sa správa paraziticky, čiže odčerpáva neefektívne verejné zdroje z pohľadu voliča. Politický parazitizmus má v súčasnosti endemickú alebo pandemickú povahu, pričom treba ešte rozlišovať, či je počiatočným iniciátorom kapitál alebo mocenská štruktúra. Pri endemickom politickom parazitizme to prebieha tak, ako pri organizácii bankovej lúpeže; dá sa dohromady team na všetko odhodlaných jedincov a nájde sa lokálny sponzor, ktorý zaplatí politický marketing na presadenie sa politickej strany vo voľbách. Uvedený príklad sa týka projektovo založenej politickej strany, ale môže ísť aj o personálno-kapitálové ovládnutie tradičnej politickej značky. Sponzor vždy dodáva kapitál a za odmenu si môže dosadiť „svojich ľudí“, pričom sa jedná o dva typy, prvými sú tí, ktorí môžu rozhodovať a podpisovať použitie verejných zdrojov a druhými sú tí, ktorí monitorujú verejné úrady, ide o pracovníkov na sekretariátoch, právnych a odvolacích útvaroch, kontrolóri, špecializovaní pracovníci a podobne. Endemický paraziti si nemôžu dovoliť hlupákov dosadzovať do funkcií, pretože by predstavovali riziko zlyhania celého systému, preto endemické parazitické politické systémy sú založené na amorálnosti politikov a pracovníkov verejného sektora.

Riešenie parazitizmu štátnej správy

Riešením je zavedenie zodpovednosti verejných činiteľov za výkon svojej funkcie pri volenej v rozsahu povinností zástupcu v príkaznom type zmluvy (najčastejšie „komisionálna zmluva“) a pri menovanej funkcii v rozsahu povinností zamestnanca.

„Všetky fyzické osoby konajúce v mene subjektu verejného práva alebo zákonne rozhodujú o právach a povinnostiach vystupujú voči občanom ako zástupcovia, ak ich funkcia je založená na voľbe alebo ako zamestnanec, ak je ich funkcia založená menovaním. Občania vo veci svojho právneho záujmu majú voči osobám vo verejnej funkcii procesné postavenie vlastníka alebo zamestnávateľa, vždy podľa charakteru založenia verejnej funkcie. Fyzické osoby vo verejnej funkcii nemajú postavenie zástupcu, iba v momente prijímania programového vyhlásenia predstavujúceho morálny imperatív výkonu svojej funkcie voči občanovi, alebo ak toto postavenie vylúči osobitný zákon.“

Uvedené tri vety v ústave zabezpečia vylúčenie z verejného sektora všetkých nespôsobilých osôb na výkon verejnej funkcie, pretože orgány činné v trestnom konaní môžu skúmať porušenie zákonných povinností, ktoré sú ustálenou právnou praxou v každej civilizovanej krajine a navyše, ak aj nebude naplnená trestnoprávna zodpovednosť, ale občanovi bude spôsobená osobou vo verejnej funkcii škoda, môže sa civilnou žalobou domáhať, že v príčinnej súvislosti s neschopnosťou, hlúposťou alebo lenivosťou verejnej osoby bola tejto osobe zrušená spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu vo verejnom sektore. V súčasnosti sú politici a verejní funkcionári jedinými osobami, ktoré nenesú žiadnu zodpovednosť za výkon svojej funkcie, čím došlo k úplnému roztrhnutiu väzby volič – politický zástupca, toto odcudzenie sa demokratických inštitúcií od občana je základným motívom hnutia „Žltých viest“ vo Francúzsku.

Pandemický parazitizmus je mimoriadne kapitálovo náročný, preto vo výsledku zdrojovo vysáva tie krajiny, ktoré sú ním postihnuté, ako vojna proti terorizmu, zelená ekonomika, migračné krízy a podobne. Pandemický parazitizmus financuje politické neziskové organizácie, kde sú ambiciózni jedinci idoktrinovaní účelovo orientovanou agendou, ktorá je tendenčne interpretovaná, a tým sa vytvára vrstva lojálnych odborníkov, ktorí sú potom dosadzovaní do menovaných funkcií vo verejnom sektore.

Kádrová politika pandemického parazitizmu presadzuje ľudí, ktorí sú verní len svojmu záujmu a ochrane záujmov svojho sponzora, v zmysle ľudovej múdrosti „koho chleba ješ, toho pieseň spievaj“. Ochrana sponzorovho záujmu musí byť vždy inkludovaná do ideologickej platformy, pretože iba tak je možné „morálne“ presadiť cudzie záujmy voči občanom, ktorí spoločným úsilím akumulujú verejné zdroje, avšak ideologická podstata generuje násilie voči oponentom. Pandemický parazitizmus rovnako ako endemický paraziti financuje politický marketing, pričom preferuje mediálne schopných, ale mentálne usmernených a vôľovo nekompetentných jedincov.

V pandemicky riadenej spoločnosti hrá mimoriadnu rolu cenzúra a sociálna segregácia opozície, pretože volení politici sú nespôsobilí a menovaní pracovníci verejného sektora sú vzdelaní vo svojej oblasti, len indokrinálne orientovanom smere v prospech pandemického sponzora, čiže otvorenú diskusiu respektíve riešenie problémov v prospech občanov, je principiálne neprípustné, čo sa dosahuje koordinovaným útokom neziskoviek vo svorke voči názorovým oponentom. Pandemický parazitizmus je vždy kapitálovo inicializovaný a vždy dokáže potlačiť kapitálovo iniciovaný endemický parazitizmus, ale jeho nevýhodou je „debilizácia a dehumanizácia spoločnosti“, tj. rast potreby deklarovania a kolektívneho potvrdzovania morálnej nadradenosti voči oponentom.

Existujú aj endemicky parazitické režimy, ktorých personálna politika vo verejnom sektore je ovládaná mocenskou štruktúrou, ktorá vyberá najschopnejšie kádre z ideologicky lojálnych jedincov. Pandemickí paraziti tieto režimy nazývajú nedemokratické, a to napriek tomu, že tieto režimy majú zvládnutú legitimizáciu svojej moci cez voľby. Príkladom parazitického režimu inicializovaného mocenskou štruktúrou je Čína, kde Komunistická strana Číny predstavuje mocenskú štruktúru (ide o nacionalistický komunizmus, ktorý slúži na dlhodobú selekciu „osvietenej“ štátnej správy, ako ho definoval Konfucius), ktorej Ústredný výbor je zložený z preverených dlhoročných súdruhov a slúži ako orgán kolektívneho ideologického dozoru, ktorý dohliada na personálne poklesky mladších súdruhov, čiže poskytuje informácie pre kádrovú politiku užšieho mocenského okruhu najvyšších komunistov. V Iráne je rada 10 ajatolláhov (mechanizmus ochrany následníckeho konceptu islamu – šiítizmu), ktorí rozhodujú v personálnych a kádrových otázkach režimu na základe informácií, ktoré dostávajú od duchovných v teréne medzi obyvateľstvom.

V Rusku kádrové otázky rieši najužší okruh v tajných službách (na základe patriotizmu, bezvýhradnej a absolútnej oddanosti Rusku), pričom navonok je známy len jeden „hovorca“, ako bol napríklad Alexander A. Svečin. Generál Svečin z Hlavnej výzvednej služby cárskeho Ruska viedol VOSR a až potom doviedol V. I. Lenina k moci. Pravdepodobne systém akýchsi „zasvätených ochrancov“ Matičky Rusi sa začal vyvíjať ešte za Ivana Hrozného, u ktorého bola rozvinutá paranoia zo zrady tak silne, že iba ritualizovaná forma loajality ho mohla upokojiť.

Po zlyhaní Romanovcov v I. svetovej vojne a zrade cárskych oligarchov, keď anglicky veľvyslanec v Rusku, spoločne s bratom anglického kráľa odovzdali úplatok 15 mil. libier v zlate Alexandrovi Kerenskému za zvrhnutie cára Mikuláša II., sa ruské tajné služby dohodli s nemeckou vojenskou kontrarozviedkou, aby im doviezla Lenina do Fínska. Na Lenina spomínala Anželina Balabanovová (marxistická milenka Benita Mussoliniho), ako na „suchára“, ktorý bol pracovitý, disciplinovaný a chorobne nenávidiaci cársku rodinu Romanovcov. Personálna rošáda ruských tajných služieb, keď Lenin dostal voľnú ruku s Romanovcami, výmenou bolo odovzdanie komunistického hnutia Josifovi Stalinovi, ktorý bol informátorom ruských tajných služieb a jediným nežidom v Ústrednom výbore Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Stalin bol zároveň pred revolúciou aj šéfom podsvetia v Baku, kde mu platili výpalné Rotschildovci, Rokefelerovci aj bratia Nobelovci, a toto bol „majstrovský kúsok“, ktorým ruské tajné služby „vypálili rybník“ anglickej tajnej službe pri pokuse o kolonizáciu Ruska.

Trockisti (anglická tajná služba bola infiltrovaná do svetového robotníckeho hnutia, Anglicko často finančne a organizačne podporovalo kongresy robotníckeho hnutia, rovnako poskytovali azyl predákom, podobne ako Karlovi Marxovi) trikrát zatkli generála Svečina, ale až v roku 1938 sa im ho podarilo popraviť, čím pripravili Stalina o hlavného strojcu kádrovej politiky Sovietskeho zväzu. Po tomto údere Stalin zlikvidoval všetkých, čo sa zúčastnili komplotu voči Svečinovi a paranoidne spustil boj proti vnútornému nepriateľovi. Po Stalinovej smrti došlo k degenerácii kádrovej politiky a Sovietsky systém sa vyčerpal, čiže už nemal čo ponúknuť pre „Matičku Rus“, a preto Jurij Antropov, bývalý šéf KGB spustil kádrovú očistu, ale zomrel a pôvodne zamýšľaný riadený proces, sa zvrhol na rozpad Sovietskeho zväzu. „Vnútorný kádrový okruh“ v ruských tajných službách prežil 90. roky a podarilo sa mu ochrániť najväčšie tajomstvá Ruska.

Obnova suverenity Ruska

Čítal som článok, kedy prezident Boris Jeľcin nariadil vtedajšiemu riaditeľovi jednej z ruských tajných služieb, odovzdať USA výskum zbrane „Zlaté oko“, ale ten im odovzdal len záznamy z neúspešných pokusov. Dnešné Rusko je výsledkom obnovy suverenity cez „očistnú“ kádrovú politiku ruských tajných služieb (čo sa pravdepodobne zavŕšilo už v roku 2007, kedy Putin na Mníchovskej konferencii ohlásil politiku obnovy suverenity Ruska v globálnej politike), preto očakávať zvrhnutie „putinovského režimu“ cez silové zložky je absolútne nepochopenie ruskej reality, podľa ukrajinskej agentúry, ktorá vykonala sociologický prieskum schvaľuje „špeciálnu operáciu“ na Ukrajine 86,6% obyvateľstva Ruska, takže prevrat z ulice je nereálny a „pogrom“ na oligarchov len pomohol režimu „umravniť potencionálnych zradcov“ z pohľadu Ruska k loajalite k Rusku.

Videl som program venovaný cisárovi Napoleonovi a zaujal ma plán vojvodu z Wellingtonu, ktorý velil spoločnej koalícii Anglicka, Nizozemska a Nemecka proti Napoleonovi. Propaganda hovorila, že anglická koalícia nie je proti francúzskemu ľudu, ale iba voči Napoleonovi, podobne ako dnes je problém Putin a nie ruský národ. Vo filme bola zobrazená mapa, kde boli francúzske zdroje viazané z juhu na vojská španielskeho a portugalského kráľa, z východu na vojská Rakúska, Ruska a Pruska, takže na priamu konfrontáciu s Wellingtonom zostali Napoleonovi obmedzené zdroje.

Už spomínaný Eric Denece, riaditeľ „Výskumného centra francúzskej rozviedky“ 02/04/2022 v rozhovore CNews uviedol, že Rusko na Ukrajine operuje so 150 tisíc vojakmi, čo je cca 4,5 % z ich 3,5 miliónovej armády (1 mil. aktívny príslušníci/2,5 mil. rezervy), ktorá je alokovaná na zadržiavanie Japonska, Číny, Strednej Ázie, Turecka a vojsk NATO v pobaltských štátov s Poľskom s najmodernejšou technikou, čiže na Ukrajine operujú s „vyradenou technikou“. Terajšie preskupovanie ruských síl pravdepodobne súvisí s tým, že 1,250 mil. (255 tis./990­tis.) ukrajinská armáda s neobmedzeným materiálnym zabezpečení zo strany kolektívneho Západu dokáže efektívne vzdorovať, preto Rusi prejdú do konsolidácie územných pozícií a do najmenej zdrojovo vyčerpávajúceho módu, v pesimistickom variante do roku 2028 (posledný rok potencionálneho 2. volebného obdobia Joe Bidena) a v optimistickom do 2025 (prvý rok potencionálneho nástupcu Joe Bidena vo funkcii prezidenta USA).

Podľa bývalého premiéra Beninu už v septembri 2022 hrozí hladomor 500 mil. ľudí v Afrike (Rusko zásobuje potravinami Afriku) a podľa ukrajinských zdrojov viac ako 200 mil. ľudí na Blízkom východe, ktorý zásobuje Ukrajina. Podľa pesimistického variantu sa v roku 2023 dá do pohybu masa ľudí v počte 250 mil.bojujúcich o holý život, čo predstavuje 50 % populácie Európy. Emmanuel Macron „nepochopením“, respektíve loajalitou voči svojim sponzorom predstavuje pre Francúzsko hrozbu, inak sa nedá vysvetliť rozhovor Erica Deneceho, riaditeľa „Výskumného centra francúzskej rozviedky“ 02/04/2022 v rozhovore CNews (médium oslovujúce voličov Demokratickej strany) respektíve zverejnenie korupčného škandálu McKinseygate (podľa americkej poradenskej firmy McKinsey) týždeň pred 1. kolom prezidentských volieb.

Francúzsko sa stratou zázemia v Afrike stane významom krajinou kategórie Poľska a Ukrajiny, čo je pre gaullistoch (francúzskych patriotov) neprijateľné a musia ísť do konfliktu s pandemickými parazitmi v kádroch verejných inštitúcií piatej republiky. Najsilnejšou podporou mierového riešenia v Európe by mohli byť prezidentské voľby vo Francúzsku (1. kolo 10/04/2022 a 2. kolo 24/04/2022), za podmienky prehry Emmanuela Macrona vo voľbách. Francúzsko ako stály člen Bezpečnostnej rady a jadrová veľmoc by rozhodným spôsobom prelomila cenzúru a zastrašovanie obyvateľstva EU, čo by viedlo k prirodzenej ventilácii frustrácie spôsobenej zombifikovanými politikmi nezastupujúcimi občanov EU, ale len seba a svojich sponzorov, zároveň by to znemožnilo týmto politikom pod zámienkou hybridnej vojny, zaviesť fašistické diktatúry a zrušiť demokratické voľby.

Vystrašenému obyvateľstvu EU stačí ponúknuť alternatívu mieru v podobe zrozumiteľného sľubu, ako ho podal Viktor Orbán v Maďarsku (vo voľbách 04/04/2022 získal 54 %), ktorého podstata spočíva v presvedčení, že „oheň sa nehasí olejom“, preto vo vzťahu k Ukrajine, kto chce mier, ten akceptuje poskytovanie humanitárnej pomoci a odmieta poskytovanie zbraní. Keď napádali Viktora Orbána za zbabelosť alebo rusofilstvo, s pokojom odpovedal, že v záujme maďarského národa nie je ochotný sa zúčastniť cudzej vojny, ktorá môže prerásť do jadrovej apokalypsy a už len tá hrozba núti politika zodpovedného voči svojim voličom nepripustiť konanie, ktoré by mohlo, čo i len z náhody eskalovať jadrový konflikt (ide o prehodenie loptičky na stranu politických oponentov, nech priznajú, že sú „odvážni“ a vo svojich kalkuláciách majú aj jadrový konflikt, respektíve hazard so životmi svojich voličov; Orbán ho nepripúšťa ani vo sne a vo voľbách nežiadal svojich voličov o jadrový štatút, čiže aby mohli byť jeho voliči – Maďari terčmi jadrovej odvety)!

Univerzalisti vs. segregacionisti

V najhrubšom chápaní politiky USA, sú dve skupiny politikov – jedni založení na univerzálnych hodnotách a druhí na segregačných hodnotách. V Republikánskej strane stoja na všeobecných hodnotách patrioti, ktorých cieľom je prosperita USA a militaristi (jastrabi), ktorých primárnym cieľom je dominancia USA vo svete. V demokratickej strane stoja na pozíciách všehumánnych hodnôt pacifisti, ide o politikov vo veku 50-60 rokov, ktorí sú deťmi hippies rodičov zo 60-tych rokov. Segregačné hodnoty v demokratickej strane presadzujú politici so zhovievavým postojom k drogám a sexuálnym úchylkám, čím mocensky vylučujú respektíve robia občanov druhej kategórie z ľudí nepreferujúcich život v permanentnej obssesii (Winnipegský experiment preukázal, že segregácia na preferenčnom ideologickom základe vedie k násiliu, čiže dehumanizácii a debilizácii ľudskej spoločnosti).

Od pádu Berlínskeho múra boli pri moci v USA násilné segregačné krídla oboch amerických politických strán, ktorým sa darilo aj dosahovať prosperitu vo vnútri USA, ale externé zdroje sa vyčerpali (bývalý socialistický blok), čo ako prvý pochopil Donald Trump. Trump ako prvý patriot v kresle prezidenta USA od doby Ronalda Regana pochopil, že je potrebné konsolidovať USA. Trump, podobne ako Charles de Gaulle francúzskym kolóniám v Afrike, plánoval udeliť nezávislosť kolóniám USA v Európe stiahnutím sa z NATO, samozrejme za kompenzáciu.

Konsolidácia USA podľa Trumpa mala prebiehať redukciou nákladov na vojny v Afganistane, Sýrii, Iraku, redukciou vojenskej prítomnosti USA v Európe a prinútenie EU, aby dodržala záväzok 2 % z verejných rozpočtov na obranu, čo by de facto znamenalo minimálne 1 % HDP každý rok z EU na nákup vojenskej techniky z USA, ďalej „vyrovnanie“ energetickej závislosti EU na Rusku, vyrovnaním podielu USA a Ruska na energomixe EU (okrem príjmu z EU, by to znamenalo zvýšenie vstupných nákladov EU priemyslu, čo by pomohlo konkurencieschopnosti produkcie z USA), vo vzťahu k Číne chcel politickým tlakom dosiahnuť vyrovnanie obchodnej bilancie, čo by prinieslo dodatočný impulz na oživenie výroby v USA, spustenie infraštruktúrnych projektov v USA, pretože infraštruktúra je zastaralá ešte z 50. rokov minulého storočia. Okrem uvedeného, mal Donald Trump záujem riešiť aj hlboké štrukturálne problémy USA, počnúc „deep state“ (napríklad 16 rokov, t.j. od 2. volebného obdobia Georga W. Busha, bez vedomia volených politikov sa riešil pakt AUKUS a s ním spojený transfer jadrovej technológie z USA do Austrálie), cez účasť štátnych agentúr na obchode s drogami, korupciou v armáde a tajných službách, deformáciou politického zápasu a demokratických inštitúcií, riešenie migračných kríz a násilia na uliciach amerických miest a podobne.

Patrioti sa v USA dostali do defenzívy (Trumpa chcú začať súdiť, aby ho vyradili z politického boja), ale v Demokratickej strane ešte existujú jedinci (skupina pacifistických demokratických kongresmanov a senátorov sa listom obrátila na prezidenta Joe Bidena s cieľom ukončenia vojny na Ukrajine), ktorí majú v sebe nescudziteľný humánny základ a preto sa Eric Denece, riaditeľ „Výskumného centra francúzskej rozviedky“ 02/04/2022 v rozhovore CNews obracia na nich. Pre pochopenie tohto manévru francúzskych patriotov, je potrebné vrátiť sa do roku 1773 a amerického boja za nezávislosť, kedy francúzsky kráľ podporil finančne aj vojensky, amerických patriotov v boji s anglickou korunou. Existuje viacero monografií parížskej univerzity v Sorbone, ktoré sa venujú účasti a financovaniu Veľkej francúzskej revolúcie 1789 zo strany anglického veľvyslanca v Paríži. Francúzska revolúcia zlikvidovala najväčšieho anglického konkurenta, Francúzsko malo v tej dobe vyšší HDP ako Anglicko, malo rozvinutú dopravnú infraštruktúru a aj vyspelejšiu manufaktúrnu výrobu, v politickej oblasti malo najvyššiu medzinárodnú prestíž a francúzština bola rečou diplomacie.

Chaos vo Francúzsku vyriešili úvery od bankárov z Nizozemska, ktoré dostali k moci Napoleona Bonaparte, ktorý síce skonsolidoval Francúzsko, ale keďže Napoleon bol mimoriadne schopný, tak mal aj ambíciu riešiť veci autonómne. Pri následnom zosadení Napoleona Nizozemsko spolupracovalo s Angličanmi a od vtedy pandemickí paraziti preferujú neschopných, ale ambicióznych jedincov. V podstate Francúzi, okrem veľmi špecifických historických okolností, sú od dôb Napoleona pod kádrovým riadením pandemických parazitov. Teraz nastala tá doba, kedy v roku 2023 môže hladomorom v Afrike zaniknúť zdrojová základňa Francúzska a dedolarizačnými aktivitami Číny zaniknúť zdrojová základňa USA a obe tieto udalosti môžu viesť až ku krvavému rozpadu USA a Francúzska. Prípadné posilnenie pozícií patriotov a pacifistov v politike USA absolútne nevyhovuje Veľkej Británii, po tom čo sa oddelila od kontinentálnej Európy, preto Británia využila zmätky po prezidentských voľbách 2020 USA a podporila zvyšovanie napätia v USA, EU a aj vo vzťahu kolektívneho Západu s Ruskom, presne v duchu rímskeho „rozdeľuj a panuj“.

Účasť USA v ďalšom vojnovom dobrodružstve môže znamenať až rozpad USA, čo by Veľkej Británii umožnilo znova ovládnuť zdroje svojej bývalej kolónie, rozbitie EU a likvidácia spoločnej meny, by umožnila návrat do politickej reality prvej polovice 20 storočia a cez zombifikovaných politických predstaviteľov udržiavať permanentný chaos vo svete. Chaos je výsledkom nepochopenia organizácie a fungovania sociálnych systémov, v ktorých ľudia žijú.

Politici sú extrémne amorálni ľudia, preto by mali dodržiavať aspoň jeden morálny imperatív, ktorým je ich vernosť a zodpovednosť voči ľudu, ktorý ich volil, a tým umožnil spravovať nimi akumulované verejné zdroje. V tomto zmysle je potrebné pochopiť odporúčanie Natftaliho Bennetta, izraelského premiéra prezidentovi Ukrajiny Volodymirovi Zelenskému, aby rozmýšľal o životoch svojich ľudí a prijal ponuku od Vladímíra Putina na ukončenie bojov, pretože už lepšia nikdy nebude. Rovnako Viktor Orbán, premiér Maďarska, keď mu Volodymir Zelenský vyčítal postoj Maďarska, dostal odpoveď, že Orbán bude vždy politikom na strane občanov Maďarska a Zelenský hercom, ktorý postupuje podľa scenára. Zodpovednosť politika voči voličovi spočíva v tom, že sa vždy musí pýtať „aký dopad budú mať moje rozhodnutia na mojich občanov“.

Zdrojový potenciál Ukrajiny a ani žiadnej inej krajiny neumožňuje poraziť Rusko, dúfať vo vnútorný kolaps Ruska, s ohľadom na schopnosť Rusov prežiť boľševický aj fašistický teror, najmä po očistnom kádrovom procese od elít z 90. rokov, je to ruleta so životmi občanov Ukrajiny, ktorá je neprípustná. S ohľadom na politickú neskúsenosť Zelenského, budú časom rásť legitímne otázky z externého prostredia od voličov typu, „čo môžeme dosiahnuť vo vzťahu voči Rusku“, a ak požiadavky vznesené Ruskom v novembri 2021 sú podmienkou, bez ktorej nebude mier, potom „sledovali naši – ukrajinský politici záujem občanov Ukrajiny“? Majú títo politici toľko „morálnej sily“, aby sa pozreli do očí matky, ktorá stratila svojho syna v bojoch za to, aby mohli podpísali mierovú dohodu s podmienkami, ktoré boli dané ešte v čase mieru? Voličom nakoniec povedia títo politici, že to bola dobrá cena, ktorú smútiaca matka zaplatila za ročný, možno 5ročný odklad, za špás zvrátených politikov, respektíve pre ich akýsi „zvrátený tanec s ruským medveďom“!

PS: Celá „ilúzia demokracie“ je založená na dobrovoľnom dodržiavaní pravidiel, ktorým sa na základe vnútorného presvedčenia podriaďujú. Existujú všeľudské hodnoty, ktoré akceptuje každý, ako materstvo, vlastenectvo, spravodlivosť v zmysle rovnosti pred zákonom, pravdy v zmysle zhody výroku so skutočnosťou, mier v sociálnom význame ako nenásilie, mier v ekologickom význame ako ohľaduplný a udržateľný vzťah k prírode a mier v psychologickom význame ako vnútorný pokoj, respektíve psychická vyrovnanosť. Samozrejme, že môžu existovať skupinové hodnoty, ktorým podriaďuje svoje správanie obmedzený okruh osôb, ale tieto majú záväzný charakter iba pre nich, preto nemôžu ich súkromné záujmy traumatizovať, respektíve násilne kolidovať s humanistickými princípmi ľudskej civilizácie. Mocenské presadzovanie, respektíve diskriminácia na báze súkromných hodnôt vulgarizuje ľudskú spoločnosť, pretože akákoľvek segregácia spôsobená akoukoľvek pozitívnou alebo negatívnou diskrimináciou dehumanizuje ľudské spoločenstvo na zvieraciu ríšu práva silnejšieho.

Pre pochopenie základných politických, čiže mocenských organizácií ľudskej spoločnosti, je potrebné pochopiť, že „hodnota“ (y) a „vôľa človeka“ (x) vytvárajú karteziánsku dvojicu [x; y], pričom tento vzťah hodnoty a vôle, je možno formálne zapísať aj ako y = f(x). Všetky filozofické a politické koncepty, ktoré hovoria, že (x) nie je univerzálne, inak povedané, že nie všetci sú si rovní v chápaní hodnoty, potom ľudia ako členovia spoločnosti sú fragmentovaní na skupiny s osobitnými hodnotami, a toto je fašistický spôsob mocenského ovládania skupiny osôb, stojacich mimo privilegovaného hodnotového systému, ako napríklad „seba chápem ako nadradeného (elitu), potom všetci ostatní predstavujú pre mňa zdroje“.

• Komunistický politicko-mocenský prístup definuje vzťah (f), napríklad „ spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov alebo proletársky internacionalizmus ako najvyššiu formu ľudskej súnaležitosti alebo 78 druhov pohlavia“, čiže ide o pseudohodnoty, ktoré sa musia vynucovať verejnou mocou a človek ich akceptuje zo strachu, nie na základe dobrovoľnosti.
• Konzervatívny politický prístup fixuje (y) hodnoty, pri ktorých nerozlišuje ich vývoj, poradie dôležitosti, originálne a odvodené, ale formálne žiada podriadenie svojho správania pravidlám ako napríklad náboženská skupina amiši.
• Liberalizmus ako politický koncept predstavuje prístup riadenia sociálnych vzťahov založených na akýchkoľvek hodnotách platiacich pre kohokoľvek, ale tu nastáva problém, pretože ak majú platiť skupinové hodnoty univerzálne na všetkých členov spoločnosti, tak sa liberalizmus mení na liberálny fašizmus, a naopak, ak majú platiť pseudohodnoty, ktoré sú v rozpore s materiálnou pravdou, napríklad 78 pohlaví je v rozpore s biologickou podstatou existencie pohlavia muž a žena, zdraviu škodlivé sú drogy a ich legalizácia predstavuje pseudohodnotu, preto sa liberalizmus mení na komunistické násilie na blížnom.

Budúce politické usporiadanie mierového spolužitia ľudstva bude konzervatívny liberalizmus, kde budú politickou mocou chránené hodnoty (y) osvedčené materiálnou pravdou a ich ochrana bude usporiadaná podľa kritérií od univerzálnosti k individuálnosti, od originálnosti po odvodenosť a podľa dôkazu času (ak ľudia hodnoty dodržujú dlhodobo a dobrovoľne, tak zohľadňujú preferencie všetkých členov a vtedy funguje sociálny systém v podmienkach optima) a tieto hodnoty budú platiť univerzálne na všetkých členov spoločnosti so striktným zákazom akejkoľvek pozitívnej alebo negatívnej diskriminácie.

„Dokonalá spoločnosť“ bude musieť vytvoriť si mechanizmus vylúčenia „závadových jedincov“ z verejného sektora, akúsi „evolučnú brzdu“, jednoducho dôveru na zverenie verejných zdrojov do starostlivosti politika alebo verejného činiteľa si treba zaslúžiť. V registri partnerov verejného sektora je nutné zriadiť register nespôsobilých fyzických osôb, ktorí by boli vylúčení z akejkoľvek možnosti vykonávať činnosť hradenú z verejných zdrojov, ak individuálne spôsobia škodu a boli uznaní trestným alebo civilným súdom neschopní výkonu činnosti (ochrana pred endemickými parazitmi) a zároveň by mali byť vylúčené všetky osoby, ktoré prešli akýmikoľvek ideologickými školenia a stážami, ktoré sú organizované súkromným kapitálom alebo zahraničnou mocou (ochrana pred pandemickými parazitmi).