Spoveď ruského agenta pôsobiaceho na Slovensku

Je zjavné, že do aktuálneho diania na juhovýchode Ukrajiny, významnou mierou zasahuje Ruská federácia. Tajné služby Ruska pôsobia aj v iných krajinách, Slovensko nevynímajúc.

S jedným agentom (ktorý si prial zostať v anonymite) sa mi podarilo stretnúť a počas rozhovoru získať cenné informácie, ktoré som sa rozhodol uverejniť v tomto blogu. Prosím, čítajte:

Keď sa spätne pozerám na svoj život, myslím si, že hlavná príčina toho, kým som sa stal, bola pravdepodobne v tom, že som bol nechcené dieťa a v detstve aj počas dospievania, som bol svojimi rodičmi fyzicky a psychicky týraný. Vyrástol som a dospel. Stal sa zo mňa frustrovaný a nešťastný človek. Bol som na tom tak zle, že istého času som sa chcel zabiť, ale v poslednej chvíli ma zachránila spásonosná myšlienka – upísať svoju dušu do služby pre Ríšu zla.

Nebolo ťažké dostať sa medzi nich. Putinov fanklub ochotne prijíma kolaborantov, ochotných zradiť svoju vlasť a slúžiť ruským imperiálnym záujmom. Tak to bolo aj som mnou. Ako čerstvo prijatý adept, som sa začal zúčastňovať na politických školeniach, vedených riadiacim dôstojníkom, ktorý dostával inštrukcie priamo z Moskvy a učil nás najrôznejším metódam manipulácie, dezinformovania a demagógie, prostriedkov tak dôležitých, vo vedení informačnej vojny.

Boli sme si tam veľmi podobní; poväčšine samí skrachovanci a loseri z rôznych vidieckych dier. Boli sme zanedbaného vzhľadu, veci si nosili v igelitkách a boli vkuse pripití. Keď si nás predstavíte, iste pochopíte, že pre nás bola táto práca jediným spôsobom, ako sa uplatniť. Riadiaci dôstojník mal spuchnutú červenú tvár, oduté gamby, furt bol opitý, kričal a ak sme neboli dosť efektívni, dával zauchá. Na školeniach sme jedávali údené ryby zabalené v novinách a pili vodku. Na stene učebne visel obraz, na ktorom bol zobrazený Veľký SATAN Putin.

Základom našej práce je ovplyvňovanie na internetových diskusiách. Tam je jedno, ako je na tom človek fyzicky; stačí vysoká verbálna inteligencia. Ale na školeniach sa rátalo aj s inými situáciami. Preto som začal posilňovať. Za štyri mesiace som pribral päť kíl a potom si kúpil srvátkový proteín. Kto to pil, vie ako odporne to chutí. Musel som sa do toho nútiť a často som myslel, či to nie je vyrobené z mixovaných červíkov. Aby ma nenapínalo, myslel som na niečo pekné. Myslel som na Včielku Maju.

Najväčším benefitom našej práce je, samozrejme, mzda. Dostávame všetko možné – vodku, údené ryby, cigarety a predovšetkým ruble. Keby nie peňazí, bol by som zostal bezmocným chudákom a býval naďalej u rodičov v pivnici. Vďaka zárobku som sa mohol konečne osamostatniť a dovoliť si kúpiť mnoho vecí. S ostatnými agentmi sa stretávame v konšpiračnom byte, kde si na koordinačných stretnutiach s veliacim dôstojníkom, delíme úlohy a plánujeme ďalšiu podvratnú činnosť.

Je nás tu stále viac kremľobotov. Stretávate nás na ulici, bývame vo vašom susedstve, dýchame vám na krk v električkách. Sme infiltrovaní úplne všade a zvlášť internet je nami preniknutý. Ja, ako jeden z nich, so zadosťučinením vykonávam svoju prácu a predstavujem si, ako sa raz všetko premení na temné a mrazivé peklo, v ktorom bude vládnuť strach a teror; ľudia sa zmenia na nešťastné, vo vodke utopené prízraky; a na toto všetko sa bude spokojne pozerať kremeľský antikrist.

Pssst, na záver tajné info, priamo od riadiaceho dôstojníka: Invázia zelených mužíčkov je u nás na spadnutie! Chystajte si alobalové čapice!