Čo môže očakávať Slovensko od finančnej krízy v roku 2009?

Pred samotnou prognózou a popísaním situácie ako sa budú vyvíjať udalosti na Slovensku v roku 2009, pripomeňme si niektoré významné fakty, ktoré vo svete doteraz nastali:

– prepad hrubého domáceho produktu (HDP, prípadne GDP) v USA za posledný štvrťrok 2008 bol 3,8%. Optimistické scenáre pre prvý štvrťrok 2009 hovoria o možnom prepade ďalších minimálne 5%. Prepočítané na celý rok to predstavuje prepad HDP o 20%.

– odhady strát (toxických úverov) v USA sa odhaduje na 3,6 bilióna (3600 miliárd) USD, čo je viac ako celková kapitalizácia týchto bánk. Zatiaľ boli priznané straty len zhruba štvrtina, teda okolo 900 miliárd USD a následne na ich záchranu bolo bankám oficiálne poskytnutých 350 miliárd USD, neoficiálne už takmer 1200 miliárd USD. Aj optimistickí ekonomickí analytici priznávajú, že ak by došlo k odkrytiu všetkých strát v uvádzanej odhadovanej výške, znamenalo by to okamžitý kolaps celého bankového systému v USA.

– v Číne, ktorá je považovaná za fabriku sveta bolo doteraz zatvorených vyše 17 000 tovární a okolo 40 miliónov ľudí už stratilo prácu (5% ich pracovnej sily). Treba si uvedomiť, že ešte pred mesiacom-dvomi mnohí politici nepripúšťali vznik hlbšej ekonomickej krízy, niektorí, ako napríklad guvernér novozélandskej centrálnej banky v decembri dokonca vyhlásil, že „recesia je už technicky za nami“. Podobné vyhlásenia nielen politikov, ale aj mnohých analytikov a štátnych úradníkov na vysokých postoch svedčia o tom, že väčšina z nich absolútne nechápe nielen príčiny tejto krízy, ale ani nemá poňatia o tom, kam sa situácia bude uberať. Svoje vyhlásenia a odhady vývoja ekonomických veličín takto upravujú z mesiaca na mesiac, teraz už dokonca aj z týždňa na týždeň.

– prepad predaja nových domov v USA za rok 2008 o 37,8%. Cena domov sa znížila len za posledný mesiac december o ohromujúcich 9,3%.

– pokles nových objednávok v takmer všetkých priemyselných odvetviach v Ázii, Európe aj USA o 30 až 60%. Napríklad v Japonsku, ktoré je spolu s Nemeckom a Čínou jedným z najväčších svetových exportérov je to okolo 40%.

– prepad HDP najvýznamnejších ázijských ekonomík ako Japonska, Singapuru a Južnej Kórei za posledný štvrťrok 2008 prepočítaný na celý rok v rozmedzí od 15 do 25%

Vyššie uvedené údaje sú len stručným výpočtom najdôležitejších faktov na utvorenie si približnej predstavy v akom stave sa nachádza svetová ekonomika v súčasnosti. Nasledujúci text bude zameraný na predpoveď vývoja situácie v jednotlivých odvetviach a oblastiach slovenskej ekonomiky v rokoch 2009 a 2010.

Rast / prepad HDP

Rast HDP roku 2009 na Slovensku v roku 2009 v žiadnom prípade nebude vládou avizovaných 2,7%. V situácii keď významné svetové ekonomiky sa prepadávajú v číslach okolo 20% a viac, určite nebude Slovensko v raste. Slovenská ekonomika je typická otvorená ekonomika a tým pádom je veľmi citlivá na vývoj v okolitom svete. Okrem toho sa v posledných rokoch jej štruktúra orientovala na exportné odvetvia, ktoré v súčasnej situácii budú najviac postihnuté. Pri veľmi optimistickom scenári Slovensko zaznamená v roku 2009 pokles HDP o 15%. Realistický scenár je prepad o 20 až 25%. Nie je ale ani vylúčené, že pokles môže byť ešte vyšší.

Inflácia

V prvom polroku 2009 bude Slovensko podobne ako aj ostatné krajiny Európy zaznamenávať buď veľmi nízku infláciu alebo dokonca defláciu (znižovanie cenovej úrovne). Dôvodom bude hlavne klesajúci spotrebiteľský dopyt. Firmám, ktoré doteraz produkovali tovary a výrobky sa začnú zapĺňať sklady a budú sa preto snažiť podporiť odbyt znižovaním cien a poskytovaním rôznych zliav. Firmy totiž nezačnú vyrábať menej hneď na začiatku prepuknutia krízy. Existuje tu totiž určitý časový posun medzi poklesom dopytu a znížením výroby. Každopádne už v súčasnosti je možné sledovať, že firmy začali s obmedzovaním produkcie a prepúšťaním. Problémom je odhadnúť mieru požadovaného zníženia, ktorú väčšina firiem zatiaľ nevie presne kvantifikovať, keďže aj spotrebiteľský dopyt sa priebežne mení.

Rovnako poklesu cenovej úrovne bude napomáhať dočasný pokles komodít ako ropa a rudy. Časovo ohraničiť túto fázu poklesu cien je pomerne ťažké, môže trvať pol roka, prípadne aj celý rok 2009. Skôr sa ale prikláňam ku kratšiemu trvaniu, tých 5 až 7 mesiacov, teda do mája až júla 2009.

Netreba ale zabúdať na to, že v súčasnosti vlády a centrálne banky vo veľkom pumpujú veľké množstvá likvidity na trhy, inými slovami tlačia nové peniaze. Tie sa skôr či neskôr dostanú na trh a spôsobia infláciu. Keďže obmedzovaním výroby sa postupne vyprázdnia sklady, mnohé firmy medzitým skrachujú a odstráni sa tak pre súčasný znižujúci sa dopyt nadbytočná výrobná kapacita. No neskôr, po zaplavení trhu likviditou bude obrazne povedané priveľké množstvo peňazí v obehu naháňať príliš málo tovarov. Podobne ako výroba reaguje na zmenený klesajúci dopyt s určitým oneskorením, rovnako nábeh novej výroby neskôr nebude stíhať zvýšenému dopytu podporeného spomenutými podpornými balíčkami. Je preto možné očakávať výrazný nárast inflácie, dokonca aj veľmi pravdepodobný scenár hyperinflácie.

Mierna inflácia ma síce stimulujúci účinok na ekonomiku, no v prípade hyperinflácie je táto pre ekonomiku rovnako zničujúca ako deflácia. V období hyperinflácie peniaze strácajú funkciu vyjadrenia miery hodnôt. Banky v prípade vysokej inflácie zvyšujú úrokové miery do závratných výšok, ktoré bránia uskutočňovaniu mnohých podnikateľských zámerov, ľudia sa na oplátku dožadujú neustáleho zvyšovania miezd a tak hyperinflácia začína živiť samú seba. Mnohí si iste pamätajú obdobie na Slovensku v rokoch 1990 až 1999 a ako ťažko sa vtedy zvládala a dlhodobo znižovala vtedajšia inflácia 15 až 25%. V súčasnosti ale hrozí inflácia ešte oveľa väčšia, čo bude mať zničujúci účinok na už aj tak oslabenú ekonomiku. Preto po prvej fáze krízy trvajúcej približne 6 až 12 mesiacov je možné očakávať druhú, ešte hlbšiu a dlhodobo trvajúcu fázu. Celkové trvanie súčasnej krízy môže byť reálne aj 5 až 10 rokov. Vyhlásenia politikov o tom, že možno v roku 2010 dôjde k oživeniu ekonomiky, sú vysoko nereálne a naivné.

Opäť je potrebné nezabúdať na ďalší nemenej dôležitý faktor, ktorý neskôr podporí infláciu a tým bude opätovný nárast cien komodít, najmä ropy. V roku 2008 sa cena ropy vyšplhala na takmer $150 dolárov za barel a v súčasnosti poklesla na približne $40 za barel. Mnohí analytici pripisujú minuloročný nárast cien ropy špekulantom. Je pravda, že aj tí mali na jej náraste určitú zásluhu, no hlavným faktorom bolo dosiahnutie tzv. bodu zlomu, kedy jej ťažba dosiahla maximum. Aj napriek vysokým cenám a výzvam západných štátov, aby ťažobné štáty zvýšili jej produkciu, tieto štáty neboli toho schopné. Zabezpečenie zvýšenia ťažby by si vyžadovalo hlavne vysoké investície do súčasnej ropnej infraštruktúry a nemenej dôležité by malo byť aj objavovanie nových ropných polí, keďže hlavné ropné polia súčasnosti sa postupne vyčerpávajú. Aj s týmito opatreniami by sa množstvo vyťaženej ropy dokázalo mierne zvyšovať možno ešte tak 5 rokov, no pomerne skoro by sa bezpochyby znova dosiahol bod, keď každé ďalšie výdavky na zvýšenie ťažby by prevýšili hodnotu novovyťaženej ropy, čo by v konečnom dôsledku opäť znamenalo len zvyšovanie jej ceny.

Takže po súčasnom dočasnom poklese ceny ropy nastane s veľmi veľkou pravdepodobnosťou jej opätovný rast. Neskôr sa tak tzv. dopytová inflácia (priveľké množstvo peňazí v obehu) podporí tzv. ponukovou infláciu, teda infláciou zapríčinenou rastúcimi cenami vstupov surovín. Kombinácia dopytovej a ponukovej inflácie tak najpravdepodobnejšie bude viezť k spomínanej dlhodobo trvajúcej hyperinflácii. Inými slovami meny stratia svoju hodnotu, úspory obyvateľstva sa takmer úplne znehodnotia. Existujú scenáre hovoriace o zrušení hlavných svetových mien a ich náhradou za iné meny, resp. uskutočnenie tzv. menovej zmenky. Americký dolár pravdepodobne zanikne a nahradí ho buď nová americká mena, prípadne spoločná mena USA, Kanady a Mexika. Euru hrozí rovnaký osud. Ak sa dovtedy Euro nerozpadne ako dôsledok protekcionizmu a nezhôd medzi štátmi tvoriacej Euro zónu, tak rovnako aj ono bude nahradené inou menou. Stabilitu nových mien budú môcť zabezpečiť v podstate len dve veci. Prvou je viazanie meny na nejakú reálnu hodnotu, napríklad ropu, zlato a iné drahé kovy, prípadne kombináciu viacerých komodít. Druhou možnosťou je zákonom stanovená pevná výška cien tovarov a služieb, teda niečo podobné ako bolo u nás za socializmu. Výsledkom v tomto prípade by bol nedostatok tovarov, šedá ekonomika (podpultový predaj za reálne ceny) a prídelový systém. Reálne sú obidva uvedené varianty vývoja.

Nezamestnanosť

Už v súčasnosti je možné zaznamenávať správy o hromadných prepúšťaniach a náraste nezamestnanosti. Otázkou je, kam to až môže zájsť. Môj názor je, že nezamestnanosť bude postupne narastať počas celého roka a na jeho konci môže dosiahnuť aj 20%. To je optimistický odhad. Reálny je nezamestnanosť aj 25 až 30%, teda miera nezamestnanosti, ktorú sme tu mali v najhorších časoch 90-tych rokoch minulého storočia. V roku 2010 môže byť nezamestnanosť ešte oveľa vyššia. Treba si taktiež uvedomiť, že je rozdiel medzi skutočnou nezamestnanosťou a tou, ktorú vykazujú štátne orgány. Tie totiž po určitej dobe vyraďujú ľudí z oficiálnej evidencie, čím sa vykazuje nižšia nezamestnanosť oproti skutočnosti. Je možné, že aj teraz sa vláda bude snažiť skrývať skutočný rozsah nezamestnanosti. Robili tak doposiaľ všetky vlády a je jedno či boli pravicové alebo ľavicové, podobné praktiky sú bežné nie len u nás, ale rovnako aj v ostatných krajinách vo svete. Miera nezamestnanosti je totiž citlivá ekonomická veličina, ktorá môže rozhodnúť o výsledku volieb, preto politici sa snažia všetkými možnými prostriedkami vykazovať ju čím nižšiu. Vyššie uvedené čísla predstavujú oficiálnu mieru, tá skutočná môže byť viac aj o 5 až 10%.

Vyššie popísaný scenár vývoja je pomerne pochmúrny, no bohužiaľ vysoko reálny. Tu treba podotknúť, že podobná situácia bude aj vo všetkých okolitých štátoch, netýka sa to len Slovenska. Ďalej si rozoberieme dopady krízy na jednotlivé odvetvia slovenského hospodárstva:

Výrobný sektor

Výrobný sektor na Slovensku predstavuje hlavne automobilový priemysel a mnoho subdodávateľských firiem na neho napojených. Snáď v tejto dobe nie je nutné popisovať smer, ktorým sa tento sektor hospodárstva bude uberať. V prvom polroku 2009 v sektore nastane obdobie hromadného prepúšťania tak v automobilkách ako aj u subdodávateľov. Niekoľko subdodávateľov pravdepodobne skrachuje už v tomto období. Neskôr v druhom polroku pravdepodobne 2 z 3 veľkých automobiliek úplne odstavia výrobu. Vývoj v ostatných výrobných podnikoch mimo automobilového priemyslu (strojársky, elektrotechnický, chemický, drevársky, ťažobný, zbytok textilného a obuvníckeho) bude podobný.

Sektor stavebníctva

Podobne ako výrobný sektor bude aj sektor stavebníctva a sektor výroby stavebných materiálov trpieť krízou pomerne výrazne. Mnoho stavebných a developerských firiem počas roka 2009 a 2010 ukončí svoju činnosť alebo skrachuje. Čiastočnou záchranou pre niektoré stavebné firmy budú štátne zákazky v oblasti verejnej infraštruktúry ako napríklad stavba diaľnic, prípade iné vládne projekty. Celkovo je však možné skonštatovať, že sektor stavebníctva bude jeden z tých, ktorý súčasnou finančnou a hospodárskou krízou bude trpieť najviac.

Finančný sektor – banky

V prvom polroku sa väčšina bánk bude ako-tak držať. Postupne s prehlbovaním krízy sa bude zväčšovať počet neplatičov tak z rad obyvateľstva (hypotéky, spotrebné úvery, kreditné karty) ako aj z radov firiem. Banky najprv budú reagovať zvyšovaním úrokových mier a to aj napriek tomu, že oficiálne sadzby Európskej centrálnej banky budú nízke. Taktiež budú obmedzovať poskytovanie nových úverov, keďže v zhoršujúcej sa kríze nebude možné objektívne ohodnotiť riziká podnikateľských zámerov firiem. Kto by aj poskytol úver dnes síce dobre vyzerajúcej firme, keď zajtra táto firma môže vyhlásiť bankrot? Nesplácanie úverov, exekúcie a dražby budú postupne pribúdať a v druhom polroku 2009 budú na dennom poriadku. Mnohé, ak nie všetky banky budú v strate. Bude závisieť na postoji ich materských bánk, či ich podržia, alebo či na ich záchranu zasiahne vláda. Každopádne aj napriek súčasnému prehlasovaniu a ubezpečovaniu, že slovenské banky sú v tej najlepšej kondícii, mnohým z nich bude hroziť krach už v priebehu roku 2009, prípadne po účtovných uzávierkach v roku 2010. Občania zatiaľ môžu byť v relatívnom pokoji, keďže slovenská vláda v minulom roku schválila neobmedzené ručenie bankových vkladov s následným prijatím zákona v parlamente. Aj keď úspory obyvateľstva nezhltnú krachujúce banky, veľká útecha to nebude, pretože túto prácu pravdepodobne vykoná vyššie popísaná hyperinflácia, ktorá nastúpi v druhej fáze krízy.

Finančný sektor – poisťovne a stavebné sporiteľne

U finančného sektora ale netreba zabúdať ani na ostatné subjekty, ktoré k nemu patria. Konkrétne sa jedná o poisťovne a stavebné sporiteľne. Pre poisťovne hrozí rovnaké riziko krachu ako u bánk. Treba si totiž uvedomiť, že poisťovne nezarábajú len na rozdiele medzi vybratým poistným a vyplatenými poistnými udalosťami. Veľkú časť finančných prostriedkov poisťovne investujú na finančných trhoch. Za posledný rok svetové finančné a akciové trhy poklesli o cca 30 až 40%. Straty z týchto operácií začnú vychádzať na svetlo po marci 2009, teda v dobe, keď firmy musia vykonať účtovné uzávierky za predchádzajúci rok. Okrem toho negatívne na hospodárení poisťovní sa začne odrážať aj znižovanie počtu nových klientov a nárast ľudí rušiacich rôzne poistenia v snahe kompenzovať zníženie ich disponibilných príjmov. Ak človek stratí prácu, bude sa v prvom rade snažiť zadovážiť si jedlo a strechu nad hlavou. Rôzne doplnkové služby v podobe poistení (či už kapitálových alebo životných), ktoré nie sú okamžite nevyhnutné k životu, bude rušiť.

Finančný sektor – stavebné sporiteľne

Podobný vývoj bude aj u stavebných sporiteľní, aj keď tie môžu byť na tom o čosi lepšie, keďže kríza vo všeobecnosti podporuje u ľudí sklon k úsporám. Tuto budú dve protichodné tlaky. Časť ľudí bude chcieť stavebné sporenia rušiť, aby sa dostali k peniazom, ktoré im výpadkom príjmov budú chýbať, no na druhej strane proti nim stoja administratívne obmedzenia týkajúce sa použitia týchto peňazí (čo sa samozrejme dá do určitej miery obísť ak sa veľmi niekomu chce) a tiež tu úlohu zohrá už spomenutý sklon k úsporám v čase krízy. Bude potom závisieť, ktorý faktor viac preváži.

Finančný sektor – Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS)

Rok 2008 znamenal prepad na finančných trhoch o 30 až 40%. Rok 2009 bude znamenať ešte väčší prepad, dokonca existuje reálna možnosť, že niektoré trhy sa zrútia úplne, prípadne, že obchodovanie na nich bude na neurčitú dobu pozastavené. DSS-ky investujú významnú časť dôchodkových odvodov sporiteľov práve na týchto trhov (tzv. „rastové“ a „vyvážené“ fondy). Ďalšiu časť investujú na peňažných trhoch (tzv. „konzervatívne“ fondy) nákupom štátnych pokladničných poukážok, ktoré vydávajú vlády jednotlivých štátov. Tieto, za normálnych okolností považované za bezpečné investície, zaznamenajú v najbližších rokov prepad rovnako ako akcie. Zatiaľ sa kríza ešte ani nerozvinula naplno a už sú štáty, ktoré sa ocitli na pokraji bankrotu. Pritom sa nejedná o žiadne rozvojové krajiny, ale donedávna pomerne vyspelé krajiny ako Island, Írsko, Maďarsko, či Ukrajina. Ďalšie krajiny sa k nim s veľkou pravdepodobnosťou pridajú. Nahnuté to už majú Bulharsko, Grécko, Rumunsko a pobaltské štáty. Neskôr je možné, že to postihne dokonca aj Slovensko.

Vývoj bude taký, že v roku 2009 zaznamenajú DSS-ky rekordné znehodnotenie dôchodkových úspor sporiteľov. Občania majú do konca júna 2009 možnosť z druhého piliera vystúpiť. To, či vystúpia alebo nie bude v konečnom dôsledku aj tak jedno, pretože ak aj väčšina DSS-siek neprestane medzičasom existovať, tak v dôsledku ich katastrofálneho hospodárenia ich aj tak najneskôr do dvoch rokov štát znárodní. Znárodnenie prebehne s najväčšou pravdepodobnosťou ani nie tak na popud vlády ako na samotnú žiadosť tých, ktorí v systéme ostanú do konca a budú vidieť, že ich úspory sa viac-menej vyparili. Je možné, že títo občania budú nakoniec žiadať od štátu odškodnenie podobne, ako to žiadali niekdajší vkladatelia skrachovaných nebankoviek typu BMG, Horizont alebo Drukos.

Služby – cestovný ruch, reštaurácie a pod.

Sektor služieb bude rovnako ako ostatné sektory pociťovať pokles tržieb. Nedostatok finančných prostriedkov postihlo rovnako slabo príjmové skupiny obyvateľstva ako aj strednú a vyššiu strednú triedu, ktoré tvoria hlavnú klientelu pre tento sektor odvetvia. Ľudia sa začnú stravovať viac doma ako v reštauráciách, čo sa nevyhnutne odrazí na ich tržbách a v mnohých prípadoch aj na ich ďalšej existencii. Určitú výnimku budú tvoriť bary a hlavne krčmy. V zahraničí sa potvrdil zaujímavý fakt, že v čase krízy ľudia síce menej navštevujú reštaurácie, ale o to viac chodia „zabudnúť“ na ťažké časy pri poháriku alkoholu do barov. To bude predstavovať príležitosť hlavne pre pohostinské zariadenia nižšej cenovej skupiny a tiež nie veľmi drahé bary.

Naopak, v prípade hotelových a iných ubytovacích zariadení dôjde k hlbokému prepadu. Jednak počet zahraničných turistov sa prudko zníži, keďže sa jedná o celosvetovú krízu, rovnako aj počet domácich turistov výrazne klesne. Mnohé hotely a penzióny môžu čeliť bankrotu.

Verejný sektor – štátni úradníci, samospráva, školstvo

V čase krízy by malo byť logické, že tak ako sa šetrí a prepúšťa v súkromnom sektore, rovnako by sa malo postupovať aj vo verejnom sektore. V tomto prípade tomu tak ale nebude. Slovenská vláda sa viackrát zaviazala presadzovať opatrenia na podporu zamestnanosti. Bolo by preto veľmi nelogické, aby súkromnému sektoru kázala neprepúšťať a ona sama by tak činila vo verejnej správe. Preto je možné verejný sektor v čase krízy považovať za pomerne stabilný. Dokonca aj v prípade, že by sa ukázala prezamestnanosť v niektorých štátnych úradoch, vláda si v tejto dobe nedovolí prepúšťať. Podobne ako tomu bolo v minulosti, tak aj v nadchádzajúcej dobe sa miesto štátneho úradníka začne považovať ako určitá životná istota. Miesta, ktoré boli doteraz v porovnaní s prosperujúcim súkromným sektorom menej platené a nie až tak lukratívne (samozrejme okrem vysokých pozícií kde vládla korupcia pri verejnom obstarávaní), začnú byť odteraz miesta v štátnej správe lákavé a vysoko žiadané.

Zdravotníctvo

Zdravotníctvo bude do určitej miery tiež postihnuté krízou, aj keď v menšom rozsahu ako napríklad výrobný sektor alebo stavebníctvo. Sektor zdravotnej starostlivosti by bolo síce možné charakterizovať ako súčasť verejného sektora, rozdiel je ale v tom, že väčšina financií sem prichádza v podobe odvodov zdravotného poistenia zo súkromného sektora. Pokles ekonomickej aktivity v súkromnom sektore tak bude výraznou mierou vplývať na množstvo finančných prostriedkov pritekajúcich do zdravotníctva. Priamo nejaké veľké prepúšťania tu síce nehrozia, no nedostatok financií, skresávanie rozsahu preplácanej zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotných poisťovní, zavádzanie nových limitov a oneskorené platby za služby voči lekárom a zdravotníckym zariadeniam budú v tomto sektore vyvolávať pomerné silné tlaky.

V rámci úsporných opatrení sa bude aspoň naoko verejne tlačiť na zvýšenie predpisovania generických liekov namiesto originálnych, respektíve nových patentovo chránených liekov. Účinok to ale bude mať len mierny, takže je možné očakávať, že tržby hlavných farmaceutických firiem, aj keď síce v celkovom meradle poklesnú, no výrazný vplyv na existenciu väčšiny z týchto firiem to mať nebude. Avšak nie je vylúčené, že aj v tomto segmente dôjde k občasným bankrotom, prípadne akvizíciam a fúzovaniu veľkých farmaceutických firiem.

Sektor maloobchodu a obchodných reťazcov

Postupne ako budú ľudia prichádzať o prácu a disponibilné príjmy, budú obmedzovať aj množstvo peňazí utrácaných na základné životné potreby v podobe potravín, oblečenia a ostatných spotrebných tovarov. Mnohé obchody, hlavne s odevom, obuvou a spotrebnou elektronikou silno pocítia pokles predaja. Mnohé z nich zaniknú. Veľké supermarkety sa pravdepodobne udržia, ale aj tie budú mať veľké problémy. Samozrejme, ľudia budú naďalej nakupovať potraviny, ale nie v takom množstve ako doteraz. V podstate z tohto hľadiska kríza ľudom na Slovensku pomôže. Výskumy za posledných 8 rokov ukázali, že problém obezity na u nás je výrazne na vzostupe. Podiel na tom samozrejme mala zlepšujúca sa ekonomická situácia, vyššie zárobky, nízka nezamestnanosť, zvýšená pohodlnosť, vyvážanie sa autami aj na 200 metrové vzdialenosti a podobne. To sa v nasledujúcom období dramaticky zmení. Ľudia začnú 2x rozmýšľať predtým, než niečo vložia do nákupného vozíka. Začnú chodiť viac pešo alebo na bicykli. Vlastne by sa pri tomto bode dalo povedať, že všetko zlé je na niečo dobré.

Oblasť, ktorá v tomto období ekonomického útlmu zaznamená výrazný rast bude obnova miestnych trhov s ovocím a zeleninou pochádzajúcej z lokálnej produkcie, rovnako aj znovuobjavenie sa niekdajších blších trhov. Viac ľudí začne namiesto supermarketov a značkových obchodov nakupovať v menších obchodoch nachádzajúcich sa v blízkosti ich bydliska. Aj tento faktor je možné chápať ako pozitívny dôsledok krízy. Doteraz bolo predsa proti zdravému rozumu nakupovať paradajky bez chuti zo Španielska, alebo chemikáliami nadopovaný cesnak z Číny.

Na záver tohto článku by som rád uviedol zopár odporúčaní, ktoré by podľa môjho názoru mali ľudia urobiť v najbližšom období pre to, aby čo možno najviac minimalizovali nepriaznivé dopady krízy pre seba a svojich blízkych:

1. Zbavenie sa úverov a všetkých dlhov

Prvým krokom, ktorý by mal každý človek v tejto dobe spraviť je zbaviť sa úverov a pôžičiek do tej miery pokiaľ to len je možné. Aj za cenu predaja veci, na ktorú bol daný úver alebo pôžička poskytnutá.

Ak si niekto zobral auto na leasing a má ho splácať už len zopár mesiacov, tak je to v poriadku. Ak ho má ale splácať ešte ďalších 2 a pol roka, v tomto prípade je dobré auto predať a vyplatiť leasing. To platí dvojnásobne ak sa jedná o druhé alebo tretie auto v rodine. Ak človek auto nevyhnutie potrebuje, potom za sumu, ktorá mu ostane z predaja nového auta, kúpiť nejaké ojazdené lacné auto. V tejto dobe nie je priestor na luxus. Ak auto, tak úplne postačí také, ktoré splní úlohu prepravy človeka. Ostatné veci ako požadovaná novosť auta, prestíž pred okolím, chcenie vlastniť najnovší model autorádia a celoplošné ozvučenie možno neskôr, teraz určite nie.

V prípade spotrebného úveru hľadať možnosti ako ho čím najrýchlejšie splatiť. Ak ma človek isté miesto, môže si úver ponechať a o predčasnom splatení uvažovať až v prípade, ak by začali neúmerne stúpať úroky. V prípade neistého miesta, zbaviť sa aj spotrebného úveru.

Hypotéka ja kategória sama o sebe. Tuto nie je možné dať jednoznačnú radu, keďže každý prípad je iný a je nutné ho posúdiť individuálne. Faktory, ktoré by bolo potrebné vziať do úvahy sú napríklad výška hypotéky, doba splácania, percento splátky z celkového príjmu človeka, stabilita zamestnania, vlastnená nehnuteľnosť a perspektíva miery poklesu jej ceny (áno, všetky nehnuteľností poklesnú na cene, jedna viac, iná menej), či je to jediná vlastnená nehnuteľnosť alebo či bola kupovaná za účelom investície, prípadne na prenájom a podobne.

V každom prípade by sa mal človek snažiť ak už nie zbaviť sa hypotéky úplne, tak aspoň znížiť ju na minimum. Problém je v tom, že cena nehnuteľností pôjde nepochybne ešte veľmi smerom dole, takže jej teoretickým predajom v súčasnosti a opätovným kúpením v budúcnosti by tak človek vedel ušetriť, respektíve minimalizovať svoju stratu. Samozrejme, niekto kupoval nehnuteľnosť preto, aby v nej býval a nie preto, aby špekuloval s jej cenou. Nakoniec práve spomenuté špekulácie viedli k nafúknutiu bubliny na trhu realít.

Ďalším, dôležitejším dôvodom, prečo sa zbaviť hypotéky je fakt, že v dobe nástupu spomínanej hyperinflácie banky dramaticky zvýšia úrokové miery. Niekto by si teraz pomyslel, že to nie je predsa žiaden problém, pretože hyperinflácia bude znamenať aj vyššie mzdy, z ktorých sa hravo pokryje zvýšená splátka. Háčik je ale v tom, že v danom čase už pravdepodobne budete nezamestnaný a bude problém zohnať aj tie znehodnotené peniaze. Preto, čím skôr sa hypotéky zbavíte, tým lepšie.

2. Minimalizovať svoje fixné životné náklady

Ak máte v súčasnosti príliš veľa rôznych výdavkov a účtov, ktoré pravidelne každý mesiac platíte, snažte sa v nich urobiť inventúru a vylúčiť všetky nevyhnutné platby. Výsledkom budú dve veci. Prvou – začnete si vytvárať vyššie úspory už teraz, keď ešte ich máte z čoho ich vytvárať. Druhou vecou  bude, že v prípade zhoršenia životnej situácie, ako napríklad strata vlastného zamestnania alebo zamestnania iného člena rodiny podieľajúcom sa na jej chode, budete schopní vyžiť s nižším množstvom peňazí. Pri súčasnom predchádzajúcom zvýšení úspor tak budete schopní prečkať podstatne dlhšiu dobu bez hrozby exekúcie, straty domova alebo iných dôsledkov nedostatku peňazí.

Ďalej nasleduje zoznam príkladov vecí, o ktorých môžete pouvažovať či sú naozaj nevyhnutné a prípadne ich vylúčiť z výdavkov:

– prejsť z paušálu na mobilnom telefóne na predplatenú kartu (Prima, Easy)

– namiesto telefonovania a vykecávania sa (žiarenie z mobilov dokonca ani nie je zdravé, hrozí poškodenie mozgu, sluchu zraku a dokonca rakovina) posielajte sms-ky, prípadne sa s ľuďmi viac stretávajte naživo

– zrušte všetky nepotrebné a drahé poistenia ako životné, kapitálové, investičné a podobne (Väčšina poisťovní aj tak do dvoch rokov skrachuje. Najväčšej poisťovni sveta AIG musela americká vláda poskytnúť vyše 100 miliárd USD, aby zatiaľ neskrachovala).

– zachovajte si len tie poistenia, ktoré sú povinné zo zákona, prípadne predstavujú malú sumu a sú pre vás dôležité. Ostatné zrušte.

– pokiaľ vlastnite dom, zamyslite sa nad možnosťou produkovať vlastnú elektrinu z obnoviteľných zdrojov (solárna, veterná, malá vodná elektráreň). Domáci kutilovia si dokážu postaviť veľmi lacno slnečnú elektráreň z použitých a odhodených slnečných kolektorov, prípadne malú veternú elektráreň

– ak bývate v byte, nejaké solárne panely by sa možno zmestili aj na balkón. Ak výroba vlastnej elektriny sa vám zdá nereálna alebo pritiahnutá za vlasy, potom sa snažte aspoň mať zateplený dom a používať úsporné elektrické spotrebiče. Elektrina bude totiž časom veľmi drahá.

– uvážte si, či naozaj potrebujete kabelovú televíziu alebo či by sa nedal zohnať lacnejší paušál na internet. Potrebujete naozaj neobmedzený download v ktorúkoľvek dennú či nočnú dobu?

– pozor! Keď budete meniť akékoľvek zmluvy, tak sa bezpodmienečne vyhýbajte všetkým zmluvám, ktoré vás viažu na určitú dobu (mobilné paušály, internet, Magio a podobne)

– máte predplatené časopisy alebo noviny? Zrušte to, dnes už je aj tak takmer všetko na internete. Časopis ako „Plus 7 dní“ naozaj nemusíte. Ak predsa len neviete odolať, nájdite si staršie čísla v knižnici alebo požičajte si od známych keď to oni dočítajú.

– kúpil si váš sused nedávno nový LCD alebo plazmový televízor a vy nechcete byť o nič horší ako on, preto plánujete podobný nákup? Nerobte to, sú to zbytočne vyhodené peniaze. Váš súčasný televízor kľudne vydrží ešte zopár rokov. Rovnako zrušte alebo odložte na neskôr iné, podobne veľké nákupy.

3. Zabezpečte si v predstihu váš príjem, prípadne ho diverzifikujte

Ak vaše pracovné miesto je v ohrození, nečakajte na výpoveď, pokúste si už teraz nájsť prácu, aj keď možno menej platenú, ale zaručenú s perspektívou jej existencie aj v ťažkých časoch. Napríklad už spomínaná štátna správa bude v budúcnosti predstavovať určitú stabilitu. Prípadne ak si viete privyrobiť aj inak ako v hlavnom zamestnaní, urobte tak už teraz. Či už cez živnosť, čiastočný úväzok alebo aj takzvané fušky.

4. Zvážiť presťahovanie sa na dedinu, alebo do menšieho mesta

Ak ste vždy túžili žiť na dedine a nie vo veľkomeste, teraz je tá správna doba. Ak predajom bytu v meste by ste za tú istú cenu dokázali kúpiť na dedine dom, najlepšie s veľkou záhradou, urobte to teraz. Neskôr, v čase hlbokej krízy váš byt v meste už nebude mať ani zďaleka takú cenu akú zatiaľ ešte dnes má, neskôr za neho už dom na dedine nekúpite. K tomu bude život v mestách oveľa ťažší. Jednak sa zvýši kriminalita a na druhej strane hrozia problémy so zásobovaním nielen obchodov, ale aj bežnými občianskymi službami ako dodávky elektriny, plynu, vody, odvoz smetí a podobne. K narušeniu týchto verejných služieb síce nedôjde hneď, ale v čase prehlbujúcej sa krízy dokonca ani to nie je vylúčene. Neskôr určite oceníte možnosť dopestovať si ovocie a zeleninu vo vlastnej záhrade. Okrem toho na dedinách je lepší vzduch, vaše deti to určite ocenia viac ako život v paneláku na preplnenom sídlisku, kde nie je bezpečné ísť ani na pieskovisko. Vo vlastnom dobe je okrem toho možné si časom zabezpečiť vlastné cenovo výhodné zásobovanie energiami, či už sa to týka vykurovania, vody alebo výroby elektriny.

Samozrejme takéto presťahovanie sa nie je vždy možné hlavne kvôli práci, ktorá je v súčasnosti sústredená hlavne vo veľkých mestách. To sa ale môže v blízkej budúcnosti zmeniť. Väčší význam získa samozamestnávanie a samozásobovanie. Tak tomu napokon bolo po celé tisícročia ľudského vývoja. Možno dnes sa podobné úvahy zdajú prehnané, doba však ukáže, že to až tak prehnané vôbec byť nemusí.

5. Presunúť  časť voľných finančných prostriedkov do aktív zachovávajúcich si hodnotu v čase krízy

Z krátkodobého hľadiska je vhodné držať hlavne peniaze v hotovosti a to z dôvodu spomínanej deflácie, keď ceny sa určitú dobu budú znižovať. Počas tejto doby sa ako najvýhodnejšia voľba javí práve držba peňazí. Neskôr, po nástupe hyperinflácie sa ale hodnota peňazí začne prudko znižovať. Vtedy je vhodné peniaze uložiť do aktív, ktoré si zachovajú svoju hodnotu. Z historického hľadiska takým prostriedkom je zlato. Zlato si viac-menej zachovalo svoju hodnotu aj počas takých kríz akými boli napríklad svetové vojny, či morové epidémie.

Aj tu ale platí porekadlo, že dobrá gazdiná nedáva všetky vajcia do jedného košíka. Aj u zlata sa totiž môžu prejaviť dočasné kolísavé tendencie. Osobne som presvedčený, že z dlhodobého hľadiska, keď tu už nebude ani Euro, ani Dolár, zlato svoju hodnotu bude mať stále.

Ďalším aktívom, ktoré si zachová hodnotu je pôda a kvalitné úžitkové nehnuteľnosti. Pod nehnuteľnosťami teraz nemám na mysli byty a apartmány v mestách, ale domy a statky na vidieku využiteľné nielen sa samotné bývanie, ale aj na určitú hospodársku činnosť. Hodnota pôdy je z hľadiska produkcie potravín samozrejmá. Ak teda plánujete s kúpou či už domu, záhrady alebo ornej pôdy, tak tomu vravím áno, ale len za rozumnú cenu. Mnoho nehnuteľností v tejto kategórii je už dnes výrazne predražených. Treba preto hľadať, hoc aj v odľahlejších oblastiach nie až tak veľmi postihnutých realitnou bublinou také miesta, kde sa tento typ aktív dá zaobstarať za rozumnú cenu. Prípadne je treba ešte chvíľu počkať, keď sa počas prepadu cien všetkých nehnuteľností znížia aj ceny v tejto kategórii.

6. Investície do vzdelania a nových zručností

Snáď jedinou oblasťou okrem zlata a úžitkových hospodárskych nehnuteľností do ktorej sa v súčasnosti oplatí investovať je vlastné vzdelanie a rozvoj zručností. Z remesiel budú vždy potrebné profesie ako murár, tesár, inštalatér, obrábač kovov, rezbár, pekár a podobne. Aj keď tieto profesie v prechodnej dobe počas krízy zrejme nebudú žiadané v priemysle, budú ale nepostrádateľné pre lokálnu ekonomiku, prípadne samostatné hospodárenie. Tieto profesiu zažijú v nadchádzajúcom období svoju renesanciu. A napokon, každá kríza netrvá večne a časom, po oživení, bude po nich opäť záujem aj v širšom ekonomickom meradle. 

Z oblasti vysokoškolskej kvalifikácie sa počas krízy výrazne zníži dopyt po rôznych analytikoch, ekonómoch, finančníkoch, právnikoch a podobných kvalifikáciách, ktoré budú prvé na rade, keď bude dochádzať k prepúšťaniu. Nebudeme si predsa nič nahovárať, ale tieto profesie, aj keď sa na prvý pohľad môžu zdať potrebné, tak sú to predsa len servisné činnosti, pri ktorých sa priamo nevytvára žiadna hodnota. Ich význam vo fungujúcej robustnej ekonomike je hlavne pri zvyšovaní jej efektivity a zabezpečovaní hladkého priebehu zložitých procesov. Nadchádzajúca doba sa ale bude vyznačovať fragmentovanou ekonomikou a jednoduchými procesmi. V čase ekonomickej krízy sa bohužiaľ stavajú uvedené profesie takmer nepotrebné.

Na druhej strane, profesie, u ktorých nastane pokles len miernejší, prípadne stagnácia bude oblasť informačných technológií. Predsa len žijeme v informačnej ére a ani počas hlbokej recesie sa úplne do pralesa nevrátime. Ale tak ako v iných oblastiach, aj tu bude dochádzať k reštrikciám, šetreniu a obmedzovaniu počtu informatikov.

Za kvalifikácie s najlepšou dlhodobou perspektívou pokladám kvalifikácie vedcov, inžinierov a technikov. Z krátkodobého hľadiska síce budú tieto profesie utlmujúcou sa výrobou ťažko postihnuté, no zo strednodobého hľadiska (2 až 3 roky) to budú práve tieto oblasti, ktoré zaznamenajú najväčší rozmach. Ako na jednu z významných príčin súčasnej krízy sa poukazuje odklon od reálnej ekonomiky smerom k špekulatívnej finančnej ekonomike. Posledne desaťročie vo svete prevládala predstava, že finančné trhy sa dokážu produkovať vyššie hodnoty ako výroba. Dnes sa ale ukazuje, že jedine čo tieto trhy vyprodukovali bola mega bublina fiktívnych hodnôt. Táto bublina v súčasnosti praská a zaniká.

Preto aj najviac postihnutými štátmi sú tie, ktoré svoju ekonomiku postavili na fiktívnych finančných a nie reálnych produktoch a službách. Krajina ako Island v podstate už ako krajina skrachovala, zachraňovať ju musel Medzinárodný menový fond pôžičkou vo výške 10 miliárd dolárov, čo je na štát s 230 tisíc obyvateľmi nepredstaviteľne veľká suma. To je ako keby si Slovensko požičalo v prepočte na svojich obyvateľov 240 miliárd dolárov, teda okolo 5000 miliárd bývalých slovenských korún – niekoľko násobok slovenského ročného HDP. Ďalšími silno postihnutými krajinami sú hlavne Veľká Británia a USA, teda krajiny ktoré sa donedávna pýšili „najrozvinutejším“ finančným trhom na svete.

Preto do budúcna je možné očakávať prechod od doterajšej virtuálnej finančnej ekonomiky k ekonomike reálnej, to znamená k výrobe, výskumu, vývoju a novým technológiám. Snahu o tento posun už bolo možné zaznamenať aj z vyjadrení mnohých popredných svetových politikov a posledne aj od novozvoleného amerického prezidenta. Rovnako mnohé podporné krízové balíčky vlád sú smerované práve do týchto oblastí. Preto som presvedčený, že kvalifikácie v oblasti vedy, výskumu, techniky, inžinierstva a vzdelávania sa stanú pre novú postkrízovú ekonomiku kľúčovými. V minulosti sa príliš veľká časť prostriedkov určených na výskum a vývoj investovali do oblastí, ktoré podľa môjho názoru predstavujú pre ľudstvo minimálny prínos. Išlo napríklad o oblasť spotrebného tovaru, vývoj mobilných telefónov, televízorov, DVD a MP3/4 prehrávačov, iPodov a podobne. A stačilo tak málo – kolaps dopytu, kolaps dôvery vo finančné pyramídy a domček z karát sa zosypal. V budúcnosti očakávam, že sa zdroje presunú do výskumu a vývoja prospešnejších vecí, konkrétne do vývoja nových energetických zdrojov, veľkých infraštruktúrnych projektov a znalostnej ekonomiky so snahou o rovnomernejšie a spravodlivejšie rozdelenie bohatstva medzi jednotlivé národy sveta.

Záver

Dúfam, že tento článok nepôsobí veľmi pesimisticky. Analýzu súčasnej situácie a perspektívy ďalšieho vývoja som sa snažil podať čo najrealistickejšie. Do budúcnosti sa v žiadnom prípade netreba dívať s obavami alebo pesimizmom. Nakoniec predsa platí, že každý koniec je zároveň začiatkom niečoho nového. Dúfam, že koniec súčasnej epochy je koncom obdobia chamtivosti, špekulácií a snáh o vlastný prospech na úkor všetkých ostatných. Prechod bude zrejme tvrdý a pre mnohých bolestivý. Zároveň sa ale teším na novú éru skutočného rozvoja tvorivého ľudského ducha, keď po prekonaní obdobia dnešného individualizmu a bezohľadnej konkurencie vstúpime do éry tvorivej kooperácie. Pevne verím, že budúci vývoj sa bude uberať práve týmto smerom.

 

Zdroj: www.badatel.sk

0 0 hlas
Hodnocení článku
Odebírat
Upozornit na
0 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments