Kto je vinný za dnešný celosvetový marazmus?

Ľudská spoločnosť sa dostala na hranu a mnohí predpovedajú jej kolaps. Iní hľadajú zdroj zla, ktoré nás sem priviedlo. Mnohí z nich spisujú konšpiračné teórie „O slobodomurároch“, „Harvardskom projekte“, „G7“ a pod. podľa ktorých je svet riadený reálnou organizačnou štruktúrou.

Karol mi poslal avízo na článok TU , so slovami: Priatelia výborný článok Františka Nevařila. Odporúčam prečítať.

Veľmi kvalitný článok založený na explicitných údajoch z ktorých plynie, že svet je riadený 0,16% populácie („0,16%“). Žiaľ tak ako aj iné teórie aj táto nesmeruje k pravému vinníkovi ale k jeho zástupcom (služobníkom) a vzhľadom na ich ekonomický potenciál vedie spoločnosť k beznádeji. „0,16%“ nie je organizačný celok ale zhluk samostatných jedincov ktorí sa maximálne spájajú do svoriek pre konkrétne ciele ale v prevažnej miere sú konkurenti. To čo ich spája je ekonomický mechanizmus (EM) ktorý ovláda aj tých „0,16%“ najbohatších!!! Tento EM je ako nákazlivá hudba ktorá rozihráva žilky v tele každému z nás, či chceme alebo nie. Zároveň uvoľňuje aj tie najhroznejšie pudy v našom tele. Tých „0,16%“ sa dostalo na vrchol lebo najlepšie zachytili “rytmus” a bez škrupúľ ho udržali dlhšiu dobu.

Mali sme to šťastie, že pred našimi očami sa odohral tanec na túto “hudbu” zvaný perestrojka. Nebolo treba žiadnych organizátorov rozkladu spoločnosti na bohatých a chudobných, stačilo hodiť na TRH nechránený národný majetok a tanec plný ľudovoumeleckej činnosti pod rytmom „zisku“ za 10 rokov sformoval „vedúce“ 1% spoločnosti.

Čo je to ten EM?

Živelne zostrojený ziskuchtivou zložkou spoločnosti ekonomický mechanizmus na spôsob páternoster (korčekové rýpadlo) ktorý na prízemí (medzi pospolitým ľudom) a po ceste hore naberá zisky  a podstatnú časť vyvrhne na poslednom podlaží (pre „0,16%“ ). Čo to roztrúsi aj pri ceste späť. Samočinný pohyb tohto zariadenia nezabezpečuje horných „0,16%“ (oni len kibicujú), ale štát, ktorý z nakradnutého berie určité % (u nás 22%) a používa na jeho prevádzkovanie. Ide, ako som uviedol o „samočinný a trvalý mechanizmus“, ktorý štát len obsluhuje a preto nesú politici zodpovednosť len za jeho ochranu a čo najspoľahlivejšiu prevádzku ale nie za jeho existenciu. Ten už existuje viac ako 300 rokov nezávisle od vôle „0,16%“, politikov i nás všetkých.

Karol Marx popísal presne účinky tohto mechanizmu a preto nám doporučil, aby posledné poschodie obsadil štát a všetko čo tam tento mechanizmus vyvrhne, znova prerozdelil medzi spoločnosť. V socializme sa takto zabránilo koncentrácii ziskov u „0,16%“ členov spoločnosti.

Socializmus mal však rovnako svojich „0,16%“, ale len politických, nie ekonomických. Tých socialistických „0,16%“ pri stretnutiach s kapitalistickými „0,16%“ muselo riadne škrieť a museli sa riadne červenať, že sú chudobní, že ako vládcovia polovičky celosvetovej pravdy nemajú ranče ani lietadla a bývajú v obyčajných králikárňach, nuž a tak sa rozhodli s tým skoncovať!!! Ták a takto nám vznikol celo liaty, celosvetový, zhnitý, ekonomický marazmus z ktorého nás všetkých už bolia hlavy.

Kto je teda vinný?

Karol Marx pochopil účinky tohto mechanizmu ale nedokázal napriek maximálnej snahe odhaliť jeho podstatu (preto nedokončil Kapitál). Nuž a tak „my všetci“ sa pozeráme na ten „páternoster“ ako na „večné božie čudo“, lepšie povedané ako teľce na maľované vráta a klaniame sa mu. Žiaľ „my všetci“ hráme aktívne či pasívne túto špinavú pyramidálnu hru ktorá ovláda svet, keď meníme peniaze za tovar a obrátene.

Dôkazy

Aby som nezaostal v explicitnosti tak tento názor podporím aj údajmi z najrenomovanejšej štatistickej ročenky sveta HUMAN DEVELOPMENT REPORT (HDR). V roku 1820 priepasť medzi najbohatším štátom sveta (V. Británia ) a najchudobnejším(Čína) meraná HDP na obyvateľa bola 3,4:1. V roku 1992 vzrástol medzi najbohatším (USA) a najchudobnejším (Etiópia) na 92:1, HDR na tento prudký nárast za posledné roky upozornila ešte aj v texte. Do roku 2003 bol nárast tak enormný (Luxembursko versus Burundi 750:1, Nórsko versus Burundi 583:1), že aj na HDR to bolo priveľké sústo a v ďalších rokoch prestala tieto explicitné údaje uvádzať a prešla na nič nehovoriace individuálne indexy rastu.

Toto bol len vrchol ľadovca a ako je to v jeho základni? Najchudobnejší štát z roku 1820 dosahoval o 1,74 násobok HDP na obyvateľa vyšší ako najchudobnejší v roku 1992 ale v roku 2003 priblížme už 6 krát vyšší ako najchudobnejší  (nie sú kompatibilné údaje).

Z ostatných zdrojov

Británia: Analýza, kterou vypracovali univerzitní odborníci ze šesti britských univerzit poukazuje na to, že nejchudší obyvatelé Británie jsou na tom dnes hůře, než na vrcholu škrtů Margaret Thatcherové v roce 1983. (TU).

Celkový počet Američanů žijících v bídě dosahuje 46,2 milionu, neboli 15 % celkové populace. (TU)

Hladina chudoby (vo Švédsku) vzrostla z 8 procent v roce 1983 na 11,4 procent v roce 2005. (TU)

V roce 1970 vydělávalo 100 špičkových ředitelů koncernů (CEO) 45 dolarů na každý dolar normálního dělníka. Poměr 45:1 se změnil na dnešní ratio 1:1723 a pokles reálnych úspor občanov v USA TU

I z tejto malej vzorky vývojových trendov vo svete je jasné, že to neriadi úzka skupina ľudí, ale ide o celosvetový „mechanizmus“ a naviac vo forme „zrýchleného pohybu“ (exponenciálne). Ide o podobný pohyb celosvetovej spoločnosti ako voľný pád predmetu na báze zemskej príťažlivosti či tlak v kotli a jeho „explózia“ (živelný ale prebiehajúci na báze univerzálnych zákonitosti). Nakoľko exponentom zrýchlenia je miera zisku, tak pri snahe o jej zachovanie potreba objemu ziskov sa dostala už aj pod kožu najchudobnejším a ekonomický mechanizmus sa takto premenil na ekonomický hyenizmus.

Hamlet hľadal východisko v násilí, ja volám po rozume. Tak prosím páni vedátori zapnite svoje mechanizmy a prineste nám konečne na stôl pointu tejto špinavej pyramidálnej hry, nech ju môžeme poslať na smetisko dejín!!!

Převzato z blogu autora na www.noveslovo.sk