Rusko považuje za aktuálnu otázku založenie Organizácie Kaspickej hospodárskej spolupráce. Konkrétne návrhy na jej založenie sa môžu pripraviť k tretiemu Kaspickému summitu, ktorý prebehne v Baku, vyhlásil to v utorok (14.4.) minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov. „Otázka vzniku Organizácie Kaspickej hospodárskej spolupráce je plne aktuálna. Taká organizácia by pomohla aktivovaniu regionálnych stykov", povedal Sergej Lavrov na zasadaní špeciálnej pracovnej skupiny pre prípravu Konvencie o právnom štatúte Kaspického mora na úrovni ministrov zahraničných vecí kaspických štátov.
Je to tým viac aktuálne v regióne, ktorý nazývajú svetoví experti, nie bez opodstatnenia, ako zásobáreň energetických zdrojov planéty v 21. storočí. Veď sa tu nachádzajú najviac potenciálne bohaté náleziská uhľovodíkových surovín – plynu a ropy. Organizácia Kaspickej hospodárskej spolupráce bude môcť podľa Sergeja Lavrova konsolidovať tento potenciál kaspickej päťky – Ruska, Iránu, Kazachstanu, Azerbajdžanu a Turkménska. Organizácia sa bude môcť takisto stať základom pre novú úroveň rozvoja spolupráce v oblasti dopravy, ekológie, obchodu a biologických zdrojov na základe mnohostranných projektov.
V rámci Organizácie Kaspickej hospodárskej spolupráce je možné organizovanie vzájomnej súčinnosti pracovných kruhov, vytvorenie centra kaspických ekonomických a politických štúdií a centra výskumu biologických zdrojov. Posudzuje sa okrem toho možnosť vzniku spoločnej banky finančne podporujúcej projekty danej organizácie. Lavrov zdôraznil, že pri príprave nasledovného Kaspického summitu, ktorý by sa mal na základe spoločného súhlasu uskutočniť v Baku, môžu účastníci špeciálnej skupiny pripraviť konkrétne návrhy v oblasti založenia novej medzinárodnej regionálnej organizácie. Pripomenieme, že prvý kaspický summit v Ašchabade v roku 2002 pomohol podpísať medzi Ruskom a inými štátmi pri najväčšom jazere na svete dohody rozdeľujúce jeho dno. Vypracovala sa v nich zmluvno-právna základňa na prieskum a ťažbu užitočných nerastov v severnej časti Kaspického mora medzi Ruskom, Kazachstanom a Azerbajdžanom. Zatiaľ sa nedarí v južnej časti Kaspického mora v trojuholníku medzi Azerbajdžanom, Iránom a Turkménskom dosiahnuť podobné dohody. Ale v súčasnosti sa, ako vyhlásil minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov po konzultáciách s účastníkmi rokovacieho procesu o danej otázke, približujú kaspické štáty k vzájomnému porozumeniu o štatúte mora.
Je to tým viac aktuálne v regióne, ktorý nazývajú svetoví experti, nie bez opodstatnenia, ako zásobáreň energetických zdrojov planéty v 21. storočí. Veď sa tu nachádzajú najviac potenciálne bohaté náleziská uhľovodíkových surovín – plynu a ropy. Organizácia Kaspickej hospodárskej spolupráce bude môcť podľa Sergeja Lavrova konsolidovať tento potenciál kaspickej päťky – Ruska, Iránu, Kazachstanu, Azerbajdžanu a Turkménska. Organizácia sa bude môcť takisto stať základom pre novú úroveň rozvoja spolupráce v oblasti dopravy, ekológie, obchodu a biologických zdrojov na základe mnohostranných projektov.
V rámci Organizácie Kaspickej hospodárskej spolupráce je možné organizovanie vzájomnej súčinnosti pracovných kruhov, vytvorenie centra kaspických ekonomických a politických štúdií a centra výskumu biologických zdrojov. Posudzuje sa okrem toho možnosť vzniku spoločnej banky finančne podporujúcej projekty danej organizácie. Lavrov zdôraznil, že pri príprave nasledovného Kaspického summitu, ktorý by sa mal na základe spoločného súhlasu uskutočniť v Baku, môžu účastníci špeciálnej skupiny pripraviť konkrétne návrhy v oblasti založenia novej medzinárodnej regionálnej organizácie. Pripomenieme, že prvý kaspický summit v Ašchabade v roku 2002 pomohol podpísať medzi Ruskom a inými štátmi pri najväčšom jazere na svete dohody rozdeľujúce jeho dno. Vypracovala sa v nich zmluvno-právna základňa na prieskum a ťažbu užitočných nerastov v severnej časti Kaspického mora medzi Ruskom, Kazachstanom a Azerbajdžanom. Zatiaľ sa nedarí v južnej časti Kaspického mora v trojuholníku medzi Azerbajdžanom, Iránom a Turkménskom dosiahnuť podobné dohody. Ale v súčasnosti sa, ako vyhlásil minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov po konzultáciách s účastníkmi rokovacieho procesu o danej otázke, približujú kaspické štáty k vzájomnému porozumeniu o štatúte mora.
Richard Romanov, Národný Inštitút Francois Marie Voltaire
Foto: zdroj
