V súčasnosti v súvislosti s krízou v eurozóne je často v médiách spomínaná skutočnosť, že južanské národy ako Gréci, Španieli či Portugalci si žili nad pomery, mali prebujnelý štátny aparát, trpeli veľkou korupciou a ich vlády falšovali štatistiky o reálnom stave vlastných financií. Ako Vy vnímate tieto tvrdenia?
Ide o odvádzanie pozornosti. Vždy sa vyberú južné štáty, kde je odlišná pracovná morálka v porovnaní s inými európskymi krajinami. Problém je v tom, že javy ako prebujnelý štátny aparát či korupciu máte aj v iných oblastiach Európy a sveta. Je preto jasné, že toto nemohli byť hlavné dôvody súčasnej krízy v týchto štátoch eurozóny. Podľa môho názoru dôvody súčasnej krízy v týchto štátoch je nutné hľadať v samotných orgánoch EÚ a západných bankách. Ja sa pýtam, ako je možné, keď napríklad Gréci falšovali štatistiky a žili si nad pomery, že nikto na to neprišiel? Máme predsa inštitúciu Eurostat, orgán EÚ zodpovedný za finančné štatistiky eurozóny. Ako je možné, že Eurostat nedokázal odhaliť toto falšovanie štatistík?
Myslíte si teda, že problémom nie sú ani samotní Gréci, či iné juhoeurópske národy ako skôr fakt, že inštitúcie EÚ a západné banky vedome ignorovali ekonomické problémy týchto štátov?
Západné, najmä francúzske a nemecké banky, odkupovali grécke dlhopisy aj napriek ekonomickej situácii v Grécku. To znamená, že banky sa zabezpečovali na úrokových sadzbách a teraz prostredníctvom Európskeho fondu finančnej stability, známy euroval, budú občania štátov EÚ financovať straty týchto bánk. Ale od začiatku predsa banky vedeli, že Grécko je z hľadiska hospodárskej a pracovnej morálky na nižšej úrovni ako iné štáty. Ľudia plánujúci projekt eurozóny si museli uvedomiť dôsledky prijatia Grécka. Všetko nasvedčuje tomu, akoby došlo k zámernému vytvoreniu tejto krízy a ťažilo sa z nej. Všimnite si, ako vysokí predstavitelia EÚ a západní politici využívajú túto krízu na posilnenie právomocí Bruselu na úkor národných štátov. Predseda Európskej komisie J. M. Barroso napríklad vyhlásil: „Robili sme chybu, keď sme si mysleli, že nám bude stačiť menová únia, tá musí ísť ruka v ruke s fiškálnou úniou.“ To znamená, že cieľom je čo najviac obmedziť národný prístup, národné rozhodovanie zvrchovaných vlád a mať jednotnú rozpočtovú, sociálnu a finančnú politiku. Úplne otvorene to vyhlásil aj bývalý nemecký kancelár G. Schroeder, ktorý hovorí o nutnosti vytvoriť Spojené štáty európske. Požaduje vytvorenie jednotnej sociálnej, mzdovej a daňovej politiky. Ešte ďalej zašiel Jacques Attali, bývalý predseda Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorý požaduje vytvorenie jedného európskeho ministerstva financií, jednotnú sociálnu politiku a jednotný rozpočet. Vyhlásil, že európska vláda už existuje, ale je zatiaľ slabá a je konfrontáciou medzi národnými záujmami a svetovládou. Bývalý vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ J. Solana vyhlásil, že strategickým horizontom má byť efektívna globálna vláda. Z týchto vyhlásení je zrejmé, že vysokí predstavitelia EÚ a západní politici majú záujem na posilnení právomocí centra v Bruseli a na tieto účely využívali súčasnú krízu. Je potrebné si uvedomiť, že títo politici vždy reprezentujú záujmy určitých finančných kruhov. Veď predsa silná finančná skupina bude omnoho ľahšie rokovať s jednou Európskou komisiou ako s vládami 27 štátov. Preto si musíme položiť otázku, či súčasná kríza nie je len nástrojom určitých finančných skupín s cieľom centralizovať Európu a posilniť svoje postavenie.
Celý rozhovor na webu Spoločná vec
