Venezuela si pripomína záchranu demokracie


Tento týždeň si Venezuelčania a Venezuelčanky pripomenuli deviate výročie neúspešného pokusu o štátny prevrat, ktorý nakrátko zbavil moci prezidenta Huga Cháveza, ohrozil demokraciu v krajine a nastolil diktatúru podporovanú Spojenými štátmi americkými. K neobyčajnému zvratu udalostí došlo vo chvíli, keď ľudové povstanie len o pár hodín neskôr prevrat rozdrvilo.

V stredu 13. apríla pochodovali tisíce Venezuelčanov a Venezuelčaniek hlavným mestom krajiny a oslavovali sviatok, ktorý dostal názov „Deň sily a dôstojnosti občanov a armády". Presne pred deviatimi rokmi milióny obyvateľov Caracasu spolu s lojálnymi príslušníkmi armády a prezidentskej stráže porazili pučistov podporovaných USA, ktorí násilne prevzali moc len 48 hodín predtým.

Prevrat vedený poprednými podnikateľmi, skorumpovanými odborovými úradníkmi, vlastníkmi súkromných médií, vojenskými dôstojníkmi túžiacimi po moci, bývalými politikmi vládnucej strany a organizáciami „občianskej spoločnosti" nakrátko uspel a 11. apríla 2002 odstavil prezidenta Cháveza a jeho vládu od moci. Všetkých pučistov finančne a politicky podporovali vládne agentúry a ministerstvo zahraničných vecí USA a Biely dom (viď Chávezov kód: porážka intervencie USA vo Venezuele, The Chavez Code: Cracking US Intervention in Venezuela, Eva Golinger, Olive Branch Press, 2006).

Pučistické sily využili na ospravedlnenie svojich činov zábery zmanipulované súkromnou televíznou stanicou Venevision. Z násilia a zabíjania, ktoré sa v ten deň odohrali, obviňovali venezuelskú hlavu štátu. Tajné dokumenty CIA v skutočnosti odhaľujú, že prevrat sa pripravoval v dňoch a týždňoch pred jeho uskutočnením. Cieľom bolo využiť protest proti Chávezovi na vyprovokovanie násilia a nepokojov v hlavnom meste Caracas a spustiť dôsledne naplánovaný komplot, ktorý počítal s využitím ostreľovačov. Mali strieľať do davu, ráňať a zabíjať. Obvinená mala byť vláda krajiny, čo by ospravedlnilo jej vypudenie. Jeden z tajných, no dnes už čiastočne odtajnených dokumentov CIA zo 6. apríla 2002 (päť dní pred uskutočnením prevratu) naznačuje, že po násilí vyprovokovanom pučistami by „prezident Chávez a ďalší vysokopostavení členovia jeho kabinetu… boli zatknutí" a nastúpila by „prechodná vláda".

Jedenásteho apríla večer na rozkaz vodcov prevratu Cháveza násilím zadržali a uniesli odpadlícki vojenskí dôstojníci. Medzitým veľvyslanec USA vo Venezuele Charles Shapiro spolu s vlastníkmi médií, mestskými policajnými silami zapletenými do ostreľovania a samozrejme aj poprednými podnikateľmi a politikmi, ktorí násilne prevzali vládu, koordinoval akciu priamo na mieste. Dokumenty dokazujú, že Shapiro sa počas udalostí z 11. apríla 2002 niekoľkokrát stretol a rozprával s komisárom mestskej polície Henrym Vivasom, s vlastníkom televízie Venevision Gustavom Cisnerosom a Pedrom Carmonom, ktorý následne prevzal prezidentskú funkciu a vyhlásil sa za hlavu štátu.

Moc ľudu

Keď sa počas prebiehajúceho prevratu vtedajší šéf venezuelskej obchodnej komory Fedecamaras Pedro Carmona jednostranne a nezákonne menoval do prezidentského úradu, riadne zvoleného prezidenta Huga Cháveza držali na malej ostrovnej vojenskej základni pri brehoch Venezuely ako rukojemníka v samoväzbe. Vtedajší guvernér štátu Miranda Enrique Mendoza zrušil vysielanie jedinej televízie v krajine, ktorá nebola v súkromných rukách, štátnej VTV, čím sa pokúsil umlčať prochávezovské sily a zatajiť informácie a udalosti pred ľuďmi. Súkromné médiá, všetky zapojené do prevratu, vysielali animované a staré filmy a telenovely a printové médiá vydávali články ospravedlňujúce a podporujúce „prechodnú vládu".

V prezidentskom paláci Miraflores Pedro Carmona vydal pred publikom asi 400 ľudí dekrét, ktorý rozpúšťal a odvolával všetky demokratické inštitúcie v krajine: Najvyšší súd, Národné zhromaždenie, generálneho prokurátora, verejného obhajcu, hlavného kontrolóra, vládu a dokonca aj ústavu. V tom čase policajné sily pod kontrolou pučistov potlačili prochávezovských demonštrantov v uliciach a v priebehu niekoľkých hodín zabili a zranili viac ako sto ľudí.

Milióny Venezuelčaniek a Venezuelčanov odmietajúcich prijať zmiznutie riadne zvoleného prezidenta a zavedenie diktatúry, ktorá otvorene likvidovala demokraciu, sa však napriek tomu, že médiá utajovali skutočný priebeh udalostí, vydali do ulíc, aby protestovali. Ozbrojené sily lojálne k prezidentovi Chávezovi začali obsadzovať kasárne a nabádali ľudí, aby vyšli do ulíc a vyjadrili svoju vôľu. O pár hodín neskôr prezidentský palác zaplavili demonštranti požadujúci návrat prezidenta Cháveza a vypudenie pučistickej vlády.

Počas toho vojak s nižšou hodnosťou strážiaci Cháveza vyzval venezuelského najvyššieho veliteľa, aby napísal pár riadkov o tom, že žije a stále je venezuelským prezidentom. Prisľúbil, že nájde spôsob, ako list doručiť verejnosti. Uspel. Slávny list napísaný nezameniteľným Chávezovým rukopisom vyhlasujúci, že venezuelský prezident sa nikdy „nevzdal legitímnej moci, ktorú mu zveril ľud", sa dostal do rúk vojenských síl lojálnych k ich vrchnému veliteľovi. Okamžite sa začala záchranná misia a okolo polnoci 13. apríla Chávez priletel vrtuľníkom naspäť do prezidentského paláca.

Milióny ľudí spolu s vernou prezidentskou strážou obkľúčili palác a dokázali vyhnať vodcov prevratu, ktorí neuveriteľným spôsobom vyprázdnili prezidentské trezory a predtým ako utiekli, ukradli koľko mohli. Keď Chávez vystúpil z helikoptéry, z davu sa ozývali výkriky a pozdravy. Z tých, ktorí riskovali vlastné životy, aby zachránili svoju demokraciu, ústavu, prezidenta a predovšetkým dôstojnosť, vyžaroval nezvyčajný pocit spoločnej moci, spravodlivosti a lásky.

Hrozba pretrváva

Počas stredajších osláv prezident Chávez hovoril pred mohutným davom pochodujúcim do areálu prezidentského paláca. Opäť potvrdil, že „nikto nemôže znova zvrhnúť našu revolúciu". Tých, ktorí sa naďalej snažia snovať plány na destabilizáciu varoval a odkázal im, že budú „zmetení" a „nikdy sa nevrátia".

Keď dav skandoval „El pueblo unido jamás será vencido" (Zjednotený ľud nikdy neporazia), venezuelský prezident rozjímal nad udalosťami spred deviatich rokov. „Skúšali na nás prevrat podporovaný mocnými záujmami, vládou USA a elitou, stretli sa však s čímsi ešte mocnejším: s venezuelským ľudom a našimi skutočnými vojakmi".

A predsa väčšina ľudí zapletených do prevratu dnes naďalej pôsobí vo venezuelskej politike a stále sa snažia o odstránenie Cháveza a ukončenie bolívarskej revolúcie. V priebehu deviatich rokov od prevratu financovanie opozičných skupín vládou USA exponenciálne narástlo. Len od agentúr ministerstva zahraničných vecí USA dostávajú takmer 15 miliónov dolárov ročne.

Niekoľko kľúčových účastníkov prevratu, ktorým prezident Chávez v roku 2007 udelil amnestiu, keď sa pokúšal podnietiť národný dialóg, sa dnes nachádza na významných pozíciách v regionálnych vládach (guvernéri a starostovia) a vo venezuelskom Národnom zhromaždení. Z týchto legitímnych platforiem naďalej konšpirujú proti Chávezovej administratíve.

Je iróniou osudu, že aktívnu účastníčku udalostí z roku 2002 Mariu Corinu Machado, ktorá je dnes členkou Národného zhromaždenia, počas tohto týždňa pozvalo ministerstvo zahraničných vecí USA, aby prednášala na niekoľkých konferenciách v Spojených štátoch amerických. Prednáška v Miami mala názov „Šesťsto dní na elimináciu autoritárstva: transformácia Venezuely". Keď bola Machado v Miami, „oslavovala" v spoločnosti Venezuelčanov v dobrovoľnom exile. Mnohí z nich zohrávali pri prevrate kľúčové úlohy. Ráta sa s tým, že v roku 2012 bude Machado kandidátkou opozície vo venezuelských prezidentských voľbách.

Převzato z Utopia.sk

Zdroj: Z Communications

Preložil Peter Vittek

0 0 hlas
Hodnocení článku
Odebírat
Upozornit na
0 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments