Původně jsem chtěl napsat článek na zcela jiné téma. Pak jsem při brouzdání po internetu narazil na odkaz na stránky, které mi po rozkliknutí doslova vyrazily dech. To, co jsem jako ekonom amatér intuitivně dlouhou dobu tušil, to k čemu jsem se postupně propracovával, závěry, ke kterým mě přiváděly životní zkušenosti a logika, to všechno je zde obsaženo, velice jednoduše a srozumitelně podáno a vysvětleno. Vysvětlena je funkce peněz, vznik a fungování úroku i jeho dopad na fungování ekonomiky. Včetně nástinu řešení jak změnit ekonomický systém a odstranit rakovinové bujení úroku vedoucí k otroctví a systémové destrukci.
Všechno toto naleznete na www.paradigma.sk v části "Ekonómia – Peniaze".
Jako ochutnávku a předkrm bych si dovolil přetáhnout přetáhnout několik myšlenek:
Z článku Margrit Kennedy: Peniaze bez úroku a inflácie – 1.časť:
…Štyri najrozšírenejšie mylné predstavy o peniazoch
Takmer každý človek na tejto planéte dennodenne používa peniaze. Avšak iba málo ľudí rozumie fungovaniu peňazí a tomu, ako priamo i nepriamo ovplyvňujú náš život. Preto sa pozrime na to, čo sú peniaze a čo by sa stalo, keby neboli.
Po prvé, dobrá správa: Peniaze sú jedným z najdômyselnejších vynálezov ľudstva, pretože pomáhajú výmene tovarov a služieb a prekonávajú obmedzenia bartru, čiže priamej výmeny tovarov a služieb. Keď napríklad bývate na dedine, ktorá sa spolieha výlučne na barter, ale nikto v nej nepotrebuje vaše umelecké diela s výnimkou hrobára, čoskoro budete musieť zmeniť buď vašu profesiu alebo bydlisko. Peniaze umožňujú špecializáciu, ktorá je základom civilizácie. Prečo potom máme "peňažný problém"?
Teraz však nasleduje nepriaznivá správa: peniaze nielen napomáhajú výmene tovarov a služieb, ale takisto ich výmenu sťažujú, v prípade, že sú v rukách ľudí, ktorí ich majú viac než potrebujú…
Takto sami vytvárajú bariéru, pretože tí, ktorí majú menej, než potrebujú, musia platiť poplatok tým, ktorí ich majú viac, než by potrebovali…
Prvá mylná predstava
EXISTUJE IBA JEDEN DRUH RASTU
Prvá mylná predstava sa týka rastu. Máme sklon si myslieť, že existuje iba jeden druh rastu, a to ten, aký existuje v prírode, ktorý sme sami zakúsili na sebe. Obrázok č. 1 však ukazuje tri odlišné typy:
|
|
Krivka "A" predstavuje idealizovanú formu normálneho fyzického rastu v prírode, podľa ktorej rastie naše telo, rastliny i zvieratá. V prvých fázach nášho života rastieme dosť rýchlo, potom sa rast spomaľuje a fyzicky prestávame rásť vo veku zhruba dvadsaťjeden rokov. To nám však nebráni, aby sme rástli ďalej, nie "kvantitatívne", ale "kvalitatívne".
Krivka "B" znázorňuje mechanickú či lineárnu formu rastu, keď napríklad viac strojov vyrobí viac tovaru, viac uhlia vyprodukuje viac energie. Takýto rast sa zastaví vtedy, keď sa stroje zastavia, alebo keď sa prestane pridávať uhlie. Krivka "C" predstavuje exponenciálnu formu rastu, ktorá sa dá vysvetliť ako presný opak krivky "A", pretože na začiatku rastie veľmi pomaly, potom sa rast stáva rýchlejší a rýchlejší až nakoniec ide takmer kolmo hore. Vo fyzickej sfére k takejto forme rastu dochádza zvyčajne v prípade choroby alebo smrti. Rakovina napríklad postupuje podľa exponenciálnej šablóny rastu. Spočiatku rastie pomaly, aj keď sa ustavične zrýchľuje, a keď sa objaví, často je v takej fáze, kedy sa už nedá zastaviť. Exponenciálny rast vo fyzickej oblasti sa obyčajne končí smrťou hostiteľa a organizmu, od ktorého závisí.
V dôsledku úrokov a úrokov z úrokov sa naše peniaze v pravidelných intervaloch zdvojnásobujú, t.j. sledujú exponenciálnu formu rastu. To vysvetľuje, prečo nám náš peňažný systém spôsobuje také problémy. Úrok v skutočnosti pôsobí ako rakovina v spoločenskej štruktúre.
Obrázok 2 zobrazuje čas potrebný na to, aby sa peniaze zdvojnásobili pri úrokovej miere:
3%, 24 rokov;
6%, 12 rokov;
12%, 6 rokov.
Dokonca aj pri 1 percentnej úrokovej sadzbe máme exponenciálnu krivku rastu, pri ktorej dôjde k zdvojnásobeniu peňazí za 72 rokov.
Na našom tele sme zakúsili fyzickú formu rastu prírody, ktorá zastane na optimálnej úrovni (krivka "A"). Preto je ľuďom ťažké pochopiť, aké následky má exponenciálna forma rastu pre fyzickú oblasť.
Tento fenomén sa dá najlepšie demonštrovať na známom príbehu perzského panovníka, ktorého tak očarila nová šachová hra, že chcel splniť akékoľvek prianie, ktoré by jej vynálezca prejavil. Tento chytrý matematik sa rozhodol požiadať o jedno zrnko pšenice na prvé políčko šachovnice s tým, že na každom ďalšom bude dvojnásobok počtu z predchádzajúceho políčka. (šachovnice má 8×8 čili pouhých 64 políček – pozn.Bédi) Panovník bol najprv rád, že vynálezca má také skromné prianie, avšak čoskoro zistil, že ani všetky zásoby obilia v jeho ríši nestačia na splnenie tohto "skromného" priania. Množstvo obilia na 64. políčku šachovnice predstavuje 440násobok ročnej úrody obilia na celej planéte. (1)
Podobná analógia priamo sa týkajúca našej schémy je tá, že jeden halier investovaný pri narodení Ježiša Krista pri štvorpercentnom úroku by v roku 1750 priniesol guľu zlata o veľkosti zemegule. V roku 1990 by sme si za to mohli kúpiť už 8 190 takýchto zlatých gúľ. Pri 5 percentnom úroku by sme si zlatú guľu mohli kúpiť už v roku 1466. Do roku 1990 by to predstavovalo 2 200 miliárd gúľ o hmotnosti zemegule. (2) Tento príklad názorne ukazuje, k akému enormnému rozdielu môže viesť aj 1%.
To takisto dokazuje, že nepretržitá platba úrokov a potom úrokov z úrokov je aritmeticky ako aj prakticky nemožná. Ekonomická potreba a matematická nemožnosť vytvárajú protirečenie, ktoré v minulosti – pri úsilí o ich riešenie – viedlo k nespočítateľným svárom, vojnám a revolúciám…"
A takto to pokračuje dál a dál. Autoři myšlenek, které skvělým způsobem přeložil do slovenského jazyka překladatel Ing. Mikuláš Hučko postupně rozmetávají celé dosavadní ekonomické paradigma založené na úroku a ukazují, že tudy dál cesta nevede.
Tímto se majiteli stránek omlouvám za to, že jsem si dovolil uvést zde pár myšlenek z jeho stránek a velice doufám, že přispěji ke zvýšení jejich čtenosti a tím rozšíření ekonomických obzorů podobných ekonomických "analfabetů" k jakým jsem do doby, než jsem na jeho stránky narazil, patřil i já sám.
Otázka, která mi při čtení opakovaně naskakovala v mysli: proč, když je toto všechno známo, některé uváděné experimenty úspěšně proběhly dokonce v praktickém životě, články vyšly knižně, se tato ekonomická kritika a alternativa vůbec nedostává do obecného povědomí? Proč státy zakázaly (v USA prezident Roosewelt) nahrazení kontraproduktivního systému, resp. jeho doplnění osvědčeným experimentem? Jak je možné, že v mainstreamu o nich není ani zmínka?
