Červen 12, 2012
Európski finanční doktori sami si nie istí tým, ako táto medicína funguje, vás používajú ako testovacích králikov, púšťajú žilou vám, nie žilou svojich vlastných krajín. Nie je žiadne púšťanie žilou nemeckých a francúzskych bánk. Naopak, dostávajú veľké transfúzie.
Nič neničíte; reagujete na to, ako sa systém postupne ničí sám.
Som poctený byť tu, no zahanbený, že nehovorím vašim jazykom. Takže mi dovoľte začať: Koncom svojho života sa Sigmund Freud, otec psychoanalýzy, opýtal slávnu otázku; „Čo žena chce?“ Pripustil tým rozpaky, ktoré vyvstávajú vo chvíli, keď čelíme záhade ženskej sexuality. Rovnaké rozpaky vyvstávajú dnes; „Čo chce Európa?“
To je otázka, ktorú vy, Gréci, dnes adresujete Európe. Pretože vy viete, čo chcete, chcete, aby tento chlapík bol vaším premiérom. (Ukazuje na Alexisa Tsiprasa sediaceho vedľa neho.)
Európa nevie čo chce. Spôsob, akým sa európske štáty a médiá vzťahujú k tomu, čo sa teraz deje v Grécku, je, myslím, najlepším indikátorom toho, aký typ Európy chcú. Je to neoliberálna Európa, je to Európa izolacionistických štátov alebo možno niečo iné?
Kritici obviňujú SYRIZU, že je hrozbou pre Euro, no SYRIZA je, naopak, jedinou šancou Európy. Má ďaleko od hrozby. Dávate Európe šancu vymaniť sa zo svojej nečinnosti a nájsť novú cestu.
Vo svojich Poznámkach k definícii kultúry veľký konzervatívny básnik T. S. Eliot poznamenal, že sú chvíle, keď je jedinou voľbou voľba medzi kacírstvom a nevierou. To jest, keď jediná cesta ako udržať vieru, náboženstvo pri živote, je uskutočniť sektársku odluku od hlavného prúdu.
To sa dnes deje s Európou; iba nová heréza v tejto chvíli predstavovaná SYRIZOU, môže zachrániť to, čo v európskom dedičstve stojí za záchranu; demokraciu, dôveru v ľudí, egalitárnu solidaritu. Európa, ktorá zvíťazí ak bude SYRIZA vymanévrovaná, je Európou s ázijskými hodnotami – a, pochopiteľne, tieto ázijské hodnoty nemajú nič spoločné s Áziou, ale so zrejmou a súčasnou tendenciou súčasného kapitalizmu zosadiť demokraciu.
O SYRIZE sa hovorí, že jej chýba patričná skúsenosť s vládnutím. Áno, súhlasím, chýba im skúsenosť ako zbankrotovať krajinu podvodmi a krádežami. Túto skúsenosť nemáte. To nás privádza k absurdite politiky európskeho establišmentu; prichádzajú s kázňami o platení daní, staviac sa voči gréckemu klientelizmu a všetku svoju nádej vkladajú do koalície dvoch strán, ktoré Grécko k tomuto klientelizmu priviedli.
Christine Lagarde nedávnon povedala, že viac sympatizuje s chudobnými obyvateľmi Nigérie, než s Grékmi, a dokonca poradila Grékom, aby si pomohli sami zaplatením daní, ktoré, ako som pred pár dňami zistil, sama platiť nemusí. Ako všetci liberálni humanisti má rada nemohúcich chudobných, ktorí sa správajú ako obete, vyvolávajú naše sympatie a privádzajú nás k charitatívnej činnosti.
No problém s vami Grékmi je, že, áno, trpíte, no nie ste pasívnymi obeťami, vzdorujete, bojujete, nechcete sympatie a charitu, chcete aktívnu solidaritu. Chcete a požadujete mobilizáciu, podporu vášho boja.
SYRIZA je obviňovaná, že propaguje ľavicové ilúzie, no je to plán šetrenia predpísaný Bruselom, ktorý je jasne dielom fikcie. Každý vie, že tento plán je fiktívny, že Grécky štát nemôže týmto spôsobom nikdy dlh splatiť. Vo zvláštnom geste kolektívneho predstierania všetci ignorujú zrejmý nonsens finančných projektov, na ktorých sú založené európske plány. Tak prečo vám Brusel predpisuje tieto plány? Skutočným cieľom týchto opatrení nie je zachrániť Grécko, ale samozrejme zachrániť európske banky.
Tieto opatrenia nie sú prezentované ako rozhodnutia založené na politických voľbách, ale ako nutnosti uložené neutrálnou ekonomickou logikou. Ako napríklad, keď chceme stabilizovať našu ekonomiku, musíme len prehltnúť trpkú pilulku. Alebo tiež, tautologickými príslovečnými frázami, nemôžete minúť viac, ako vytvoríte. Avšak, americké banky a Spojené štáty ako také sú po desaťročia veľkým dôkazom, že môžete minúť viac, ako vytvoríte.
Na ilustráciu omylu úsporných opatrení ich Paul Krugman často prirovnáva k stredovekým praktikám púšťania žilou. Pekná metafora, ktorá by myslím mala byť ešte zradikalizovaná. Európski finanční doktori sami si nie istí tým, ako táto medicína funguje, vás používajú ako testovacích králikov, púšťajú žilou vám, nie žilou svojich vlastných krajín. Nie je žiadne púšťanie žilou nemeckých a francúzskych bánk. Naopak, dostávajú veľké transfúzie.
Takže, je SYRIZA naozaj skupinou nebezpečných extrémistov? Nie, SYRIZA je tu, aby priniesla pragmatický zdravý rozum. Vyčistiť neporiadok vytvorený druhými. Sú to oni, ktorí uvaľujú úsporné opatrenia, ktorí sú nebezpečnými snílkami. Skutoční snílkovia sú tí, ktorí si myslia, že veci môžu pokračovať donekonečna tak, ako sú, len s určitými kozmetickými zmenami. Nie ste snílkovia; vy sa prebúdzate zo sna, ktorý sa mení na nočnú moru.
Nič neničíte; reagujete na to, ako sa systém postupne ničí sám. Všetci poznáme klasickú scénu z kreslených filmov, Tom a Jerry a podobne: Kocúr sa dostane nad priepasť, no pokračuje v chôdzi ignorujúc skutočnosť, že pod jeho nohami nie je žiadna zem. Začne padať len vtedy, keď sa pozrie dole a zistí, že tam nič nie je. To je to, čo robíte vy. Hovoríte tým pri moci, „Hej, pozrite sa dole!“ a oni padajú.
Politická mapa Grécka je zrejmá a exemplárna; v strede, myslím, že ste to spozorovali, je tá jedna veľká strana, jedna strana s dvomi krídlami, ľavicou a pravicou, PASOK a Nová Demokracia. Viete, je to ako Cola, ktorá je Coca a Pepsi, bezvýznamná voľba. Skutočným názvom tejto strany, ak dáte PASOK a ND dohromady, by malo byť niečo ako NHMAD, Nové helénske hnutie proti demokracii (New Hellenic Movement Against Democracy).
Táto veľká strana samozrejme tvrdí, že je pre demokraciu, no myslím, že sú za demokraciu bez kofeínu. Ako káva bez kofeínu, pivo bez alkoholu, zmrzlina bez cukru. Chcú demokraciu, no demokraciu, kde namiesto voľby potvrdíte to, čo im nakážu múdri odborníci. Chcú demokratický dialóg? Áno, ale ako v neskorých Platónových dialógoch, kde jeden celý čas rozpráva a druhý len každých desať minút povie: „Pri Diovi, máš pravdu!“
A potom je tu výnimka. Vy, SYRIZA, skutočný zázrak, radikálne ľavicové hnutie, ktoré vystúpilo z pohodlnej pozície marginálneho odporu a statočne ohlásilo svoje odhodlanie prevziať moc. To je dôvod, prečo musíte byť potrestaní.
Preto Bill Frezza nedávno v časopise Forbes napísal článok s titulkom Dajte Grécku čo si zaslúži: Komunizmus. Tu je krátky citát:
„Nezabúdajme, že to, čo svet potrebuje, je súčasný príklad komunizmu v praxi. Je lepší kandidát než Grécko? Vyhoďte ich z Európskej únie, prerušte tok voľných Euro a vráťte im ich staré drachmy. Potom na generáciu odstúpte bokom a sledujte. Inými slovami, Grécko by malo byť exemplárne potrestané, takže by bola túžba po radikálnom, ľavicovom riešení krízy raz a navždy zablokovaná."
Viem, že úloha SYRIZY je takmer nemožná. SYRIZA nie je extrémnym ľavicovým šialenstvom, je hlasom pragmatického rozumu, stavajúceho sa proti šialenstvu trhovej ideológie. SYRIZA bude potrebovať strašlivú kombináciu principiálnej politiky a neukotveného pragmatizmu demokratických záväzkov a pripravenosti konať rýchlo a brutálne, ak to bude potrebné. Ak vám, SYRIZE, bude daná šanca, minimálna šanca uspieť, budete tiež potrebovať celoeurópsku solidaritu.
Preto si myslím, že by ste sa vy tu v Grécku mali vyvarovať lacného nacionalizmu, celej tej debaty o tom, ako vás Nemecko chce znova okupovať, zničiť a podobne. Vašou prvou úlohou je zmeniť veci tu. SYRIZA bude musieť spraviť tú prácu, ktorú mali spraviť iní ľudia. Prácu vybudovať lepší, moderný – efektívny štát. Prácu vyčistenia štátneho aparátu od klientelizmu. Je to ťažká práca, nie je na tom nič entuziastické, je to pomalá, ťažká, nudná práca.
Vaši pseudo-radikálni kritici vám vravia, že situácia pre skutočnú sociálnu zmenu ešte nie je vhodná. Že ak sa teraz chopíte moci, len pomôžete systému a spravíte ho efektívnejším. To je to, ak to správne chápem, čo vám hovorí KKE [Komunistická strana Grécka], ktorá je v podstate stranou ľudí, ktorí sú stále nažive, pretože zabudli zomrieť.
Je pravdou, že vaša politická elita preukázala svoju neschopnosť vládnuť, no nikdy nebude chvíľa, ktorá bude celkom vhodná na zmenu. Ak budete čakať na vhodnú chvíľu, tá správna chvíľa nikdy nenadíde. Ak zasiahnete, je to vždy predčasné. Takže máte na výber: Buď pohodlne čakať a sledovať ako sa vaša spoločnosť rozpadáva, ako naznačujú niektoré iné ľavicové strany, alebo hrdinsky zasiahnuť, plne si vedomý toho, aká ťažká situácia je. A SYRIZA urobila správnu voľbu.
Vaši kritici vás nenávidia, pretože, myslím, tajne vedia, že máte odvahu byť slobodní a konať ako slobodní ľudia. Keď ste v očiach verejnosti, tí, ktorí vás sledujú, prinajmenšom v záblesku momentu chápu, že im ponúkate slobodu. Odvažujete sa robiť to, o čom tiež snívajú. Pre túto chvíľu sú slobodní. Sú spolu s vami. No len na chvíľu. Strach sa vracia a oni vás opäť nenávidia, pretože sa boja o svoju vlastnú slobodu.
Takže, akej voľbe budete vy, Gréci, čeliť 17. júna? Mali by ste mať na pamäti paradox, ktorý udržiava slobodnú voľbu v demokratických spoločnostiach: môžete si slobodne vybrať za podmienky, že robíte správnu voľbu. Čo je dôvod, prečo, keď je voľba nesprávnou voľbou, napríklad keď Írsko hlasovalo proti Európskej ústave, je voľba považovaná za chybu a, viete, chcú voľbu zopakovať, aby osvietili ľudí spraviť správnu voľbu. A preto je európsky establišment v panike. Vidia, že možno si svoju voľbu nezaslúžite, pretože tu je nebezpečenstvo, že spravíte nesprávnu voľbu.
V klasickej komédii Ernesta Lubitscha, Ninochka, je krásny vtip: Hrdina, počúvajte pozorne, navštívi kaviareň a objedná si kávu bez šľahačky. Čašník odpovie, „Prepáčte, šľahačka nám došla, máme len mlieko, smiem vám priniesť kávu bez mlieka?“ Takže, v oboch prípadoch dostanete len kávu, no myslím, že je ten vtip správny. Viete, na negácii tiež záleží. Káva bez šľahačky nie je to isté ako káva bez mlieka. Dnes ste v rovnakej situácii; situácia je obtiažna. Dostanete nejaké úsporné opatrenia, no dostanete úsporné opatrenia bez šľahačky, alebo bez mlieka? Práve tu európsky establišment podvádza. Európsky establišment koná tak, akoby ste dostali úsporné opatrenia bez šľahačky. To znamená, že z ovocia vášho strádania nebudú profitovať len európske banky, ale že vám prakticky ponúkajú kávu bez mlieka, ste to vy, kto nebude profitovať z vlastnej obety a útrap.
Na samom juhu Peloponézu, okolo Mani, bol som tam, viem to, majú takzvané plačky; ženy, ktoré si najmete, aby plakali na pohreboch. Vedia spraviť divadlo pre príbuzných chorého. Na tom však nie je nič primitívne. My, v našich rozvinutých spoločnostiach, robíme presne to isté. Pomyslite len na ten krásny vynález, myslím, že najlepší príspevok Ameriky k svetovej kultúre, takzvaný umelý smiech. Viete, ten smiech, ktorý je súčasťou hudobnej zložky v televízii. Ako keď prídete unavení domov, pustíte si v televízii nejakú hlúpu show ako Cheers alebo Priatelia a len pri tom sedíte, kým sa televízia smeje za vás. A, nanešťastie, to funguje.
Takto chcú tí pri moci, európsky establišment, vidieť nielen Grékov, ale nás všetkých: Len sa dívať a sledovať, ako druhí snívajú, plačú a smejú sa. Jestvuje vymyslená anekdota o výmene telegramov medzi nemeckým a rakúskym vojenským veliteľstvom uprostred prvej svetovej vojny: Nemci pošlú správu Rakúšanom; „Tu, na našej strane frontu je situácia vážna, ale nie katastrofická.“ Rakúšania odpovedajú; „Tu je situácia katastrofická, ale nie vážna.“
To je rozdiel medzi SYRIZOU a druhými: Pre iných je situácia katastrofická, ale nie vážna, všetko môže pokračovať ako doteraz, kým pre SYRIZU je situácia vážna, ale nie katastrofická, keďže odvaha a nádej by mala nahradiť strach. Takže, to, čo je pred vami je, aby som citoval názov starej pesničky od Beatles, „Dlhá a kľukatá cesta.“ [Long and winding road] Keď pred pár dekádami hrozilo, že studená vojna prepukne v horúcu, John Lennon napísal pieseň, pamätáte si ju, ak ste dosť starý, „Všetko čo hovoríme, je dajte mieru šancu.“ [All we are saying is give peace a chance] Dnes chcem počuť po celej Európe novú pieseň, „Všetko čo hovoríme, je dajte Grécku šancu.“ [All we are saying is give Greece a chance]
Dovoľte mi skončiť odkazom na jednu z vašich najväčších, možno najväčších klasických tragédií, Antigonu: Nebojujte boje, ktoré nie sú vašimi bojmi. V mojej predstave Antigony máte Antigonu a Kreóna. Sú to len dve sekty vládnucej triedy. Je to trochu ako PASOK a Nová Demokracia. V mojej verzii Antigony, zatiaľ čo dvaja členovia kráľovskej rodiny bojujú jeden s druhým, hroziac zničiť štát, by som chcel vidieť zbor, hlas ľudu, vystupujúci z tej hlúpej roly púheho múdreho komentovania, ako preberá moc, vytvára národný výbor moci ľudu, ktorý oboch zatkne, Kreóna aj Antigonu a ustanovuje moc ľudu.
Dovoľte mi skončiť osobnou poznámkou. Nenávidím tú tradičnú, intelektuálnu ľavicu, ktorá má rada revolúciu, no revolúciu, ktorá sa deje niekde ďaleko. Preto, keď som bol mladý, čím ďalej to bolo, tým lepšie; Vietnam, Kuba, dokonca i dnes vo Venezuele. No vy ste tu, a to je to, čo obdivujem. Nebojíte sa angažovať v zúfalej situácii, vediac, že vyhliadky sú proti vám. A to obdivujem. Viete, jestvuje tiež principiálny oportunizmus, oportunizmus princípov. Ak poviete, že situácia je stratená, nemôžeme nič robiť, pretože by sme zradili svoje princípy, tak sa to zdá byť ako principiálna pozícia, no v skutočnosti je to extrémna forma oportunizmu. SYRIZA je unikátnou udalosťou ako práve ľavica –v protiklade s tým, čo robí bežná mimoparlamentná ľavica, ktorá sa stará viac o to, či sú porušené ľudské práva nejakého zločinca, než či zomierajú tisíce- pozbierala odvahu niečo spraviť. Takže končím s veľkou úctou, že prenechávam slovo vášmu budúcemu premiérovi.
Zdroj: http://www.left.gr/article.php?id=1985
Překlad: Nezávislí
Môžete podporiť tu: vybrali.sme.sk (Kým to SME nezmaže)
