Peťka, čo to píšeš?/
– No, Dmitrij Andrejevič, dizertačnú prácu. – odvetí Peťka.
– A na akú tému? – Nosenie vody v rešete.
– Peťka! Čo je to za názov? Svoju dizertáciu by si mal nazvať: Transport kvapalín s nízkou dynamickou viskozitou v neprispôsobených nádobách.
– Supernázov!
Dmitrij Andrejevič. A neviete, kde je Vasilij Ivanovič?
– Ten píše na dvore.
Peťka vyšiel na dvor a pýta sa komandíra: – Vasilij Ivanovič, čo to píšete?
– Dizertačnú prácu na tému Vplyv kožených hudobných inštrumentov na sexuálny život duševných pastierov ruského ľudu.
– … a ako sa to volalo pôvodne?
– Na chuja je popovi harmonika…
***
Šesťdesiate roky. Zväz sovietskych socialistických republík. Moskva.
Ivan si kúpil auto, priviezol si ho domov a pekne zaparkoval pred činžiakom. Na druhý deň pozrie ráno z okna a Záporožec nikde. Išiel to teda ohlásiť na milíciu.
Keď ho milicionár vypočuje, prísne vraví: – Graždanin, pozrite sa tu na túto stenu! Čo vidíte?
– Nó… obraz Vladimíra Iljiča Lenina. – odpovie po pravde Ivan.
– A čo je, graždanin, na tom obraze? Poriadne sa pozrite!
– Lenin, obklopený svojimi najbližšími priateľmi.
– A čo ešte vidíte? Čo drží súdruh Lenin v ruke?
– Čiapku. – hovorí Ivan.
– No, tak to máme! Vladimír Ijlič Lenin, obklopený svojimi najbližšími priateľmi a drží si pekne svoju čiapku v ruke… A vy!?! Vy si necháte auto stáť na ulici!
***
Rok 1920. Sovietske Rusko.
Felix Edmundovič Dzeržinskij sa pýta Vladimíra Iljiča Lenina:
– Vladimír Iljič, čo je to socialistická ekonomika?
– Felix Edmundovič, vysvetlím vám to prakticky. Máte chlpaté nohy?
– Mám.
– Veľmi chlpaté?
– Veľmi.
– Veľmi, veľmi chlpaté?
– Veľmi, veľmi.
– Nadežda Konstantinovna, – obráti sa Lenin na Krupskú – píšte: „Dzeržinskému v zime prešívané nohavice neprideliť!“
***
Vasilij Ivanovič Čapajev dal nastúpiť svoju 25-tu streleckú divíziu a pýta sa:
– Súdruhovia, povedzte, potrebujú vtáky peniaze?
– Nepotrebujú! Vasilij Ivanovič! – jednotne odpovedá divízia.
– To je dobre! Sokolíci moji!
***
Rok 1919. Revolučné Rusko.
Vasilij Ivanovič Čapajev a jeho ordonanc Peťka sedia a nudia sa.
Čapajev vraví: Peťka, zbehni do dediny k tomu mužíkovi, čo páli samohonku a dones fľašku.
O hodinu sa Peťka vráti s poznatkom:
– Vasilij Ivanovič, on nemá ani kvapku pálenky.
– Ech, tá dnešná neschopná mládež… Poď ideme tam spolu.
Prídu k starému mužíkovi. Čapajev ho zdraví: – Zdravstvuj, otec.
– Zdravstvujte, synkovia.
– Otec, prišli sme k tebe v mene sovietskej vlády. Pozerám, že domček máš starý.
– Och, starý je, starý…
– Peťka zapíš: nový dom jemu od Sovietskej vlády. A ženu máš starú?
– Starú, synak, starú…
– Peťka zapíš: novú ženu jemu od Sovietskej vlády.
– Synkovia moji, koľko som ja na vás len čakal. Sadkajte si, vypijeme si…
Posedeli si, vypili i zopár fľašiek na cestu dostali. Pri odchode sa ešte Čapajev vo dverách obrátil a pýta sa:
– Otec, a možno ty máš aj chuja starého?
– Ój, synak, veru starého ho mám, starého…
– Peťka zapíš: chuja jemu od Sovietskej vlády…
Nic-moc. Jen ten poslední jakž-takž…