V predchádzajúcej časti som sa vyjadril k prvému diskutujúcemu na ČT24, ktorá sa venovala prezidentským voľbám v USA 2020, kde prvým bol poradca najväčšej českej banky a vysokoškolský pedagóg, ktorý nič nevedel povedať k politike Donalda Trumpa (Add.1). Teraz by som sa chcel vyjadriť k druhému diskutujucemu Lubomírovi Zaorálekovi (český minister kultúry), ktorý bol pohoršený z „amorálnosti“ Donalda Trumpa, že nechce uznať svoju porážku (asi ťažko byť morálny, ak akceptujem podvod) (Add.2), ako aj k tretiemu dišputérovi českému filozofovi, ktorý bol aj profesorom na Janovskej univerzite v Taliansku (Add.3), a ktorý povedal, že si nevie vážiť voličov Donalda Trumpa, ale jedným dychom povedal, že dnešná spoločnosť ovládaná sociálnymi sieťami je tak polarizovaná, že znemožňuje vecnú argumentáciu a kultivovanú diskusiu (asi ťažko diskutovať s niekým, koho si nevážim).
Add. 2.
K rozvinutiu polemiky o potrebe regulárnosti priebehu demokratických volieb je nutné pochopiť, že voľby sú len technický prostriedok reprodukcie politickej moci mierovou cestou, tj. striedanie mocenských garnitúr bez násilia. Dcéra Michala Kocába (spevák skupiny Pražský výber a hlavný protagonista odsunu sovietskych vojsk z bývalého Československa), ktorá žije, v USA povedala, že sa bojí viac víťazstva Donalda Trumpa, pretože stúpenci Joe Bidena sú agresívni, naopak Trumpovi voliči sú obyčajní ľudia a tých zopár osamelých bielych rasistov, čo ho podporujú, bez problémov zvládnu bezpečnostné zložky.
Dôsledkom zmanipulovaných volieb je, že demokracia sa zmení na kleptokraciu, čo je silne deficitný režim. Každý, kto sa zúčastnil na podvode (akomkoľvek kriminálnom čine), bude chcieť svoj diel na „získaných“ zdrojoch, pretože už sa to nemusí zopakovať, navyše všetci ľudia schopný podvodu v princípe nedôverujú ostatným ľuďom, takže agresia pôjde až voči vlastným spojencom. Toto je naplnenie tvrdenia, že „revolúcia požiera svoje deti“. Bohužiaľ zdrojová nestability kleptokracie bude vyžadovať aj agresívnu medzinárodnú politiku, najlepšie s vojnou, ktorá by doplnila deficitné vnútorné zdroje.
V dnešnom svete štandardy volieb z 19 storočia, nech by boli akokoľvek tradičné, sú nedostatočné, a ak bude USA chcieť obnoviť svoju autoritu vo svete, tak bez ohľadu, či bude prezidentom Joe Biden alebo Donald Trump, bude nový prezident musieť zaviesť nespochybniteľné štandardy pre demokratické voľby, ako napríklad federálne zoznamy voličov, v ktorých musia byť živí a jednoznační voliči (teraz môže ísť voliť človek, ktorý predloží účet za byt bez verifikácie ID kartou), voľba poštou bude doručovaná do centrály FBI v danom štáte s doručovacou pečiatkou maximálne 24 hodín pred koncom uzatvorenia volebných miestností a budú ich zrátavať federálny zamestnanci pod dohľadom straníckych delegátov. Bude musieť byť dodržaná tajnosť a sloboda voľby, teda musia byť volebné lístky doručené poštou v preskúmateľnej obálke a podpis by mal byť analyzovaný umelou inteligenciou, ktorá vie poznať, či podpisoval niekto viac volebných lístkov ako jeden, respektíve rozpozná reprodukciu podpisu z podpisov v databáze napríklad sociálneho poistenia. Relevantným by bol aj systém volebných komisií, ktorý by osvedčoval skutočnosti o regulárnom priebehu volieb. Ak budúci prezident neurobí reformu volebných štandardov, na ďalšie voľby možno očakávať ešte dvojnásobný rozpočet ako na rok 2020, kedy sa odhaduje 11 miliárd UDS minutých na volebnú kampaň. Tieto zdroje, ktoré budú očakávať návratnosť a budú nasmerované predovšetkým na korupciu, aby sa mohli falšovať voľby 2024. Takáto kvalita demokracie sa nakoniec preleje do zvyšku sveta, kde „honeckerovský typ demokracie“ bude likvidovať zbytky západnej civilizácie.
Odkiaľ pramenia pochybnosti o regulárnosti prezidentských volieb v USA 2020? Vo všeobecnosti demokratické voľby skúmajú vôľu voličov k určitému termínu, a preto musia byť slobodné a tajné, aby bola jasná vôľa väčšiny občanov v rozhodujúci moment. Voľby k uzatvoreniu volebných miestností 3. novembra 2020 jednoznačne a drtivo vyhral Donald Trump, pričom tieto hlasy osvedčovali pozorovatelia z oboch strán, republikánov aj demokratov. Vo väčšine demokratických krajín musia korešpondenčné hlasy byť zaregistrované a doručené pred termínom začatia riadnej voľby v deň volieb, čo je logické. Logika doručených hlasov po termíne je asi taká, ako keby sa skončilo finále MS vo futbale a víťazný tím odišiel z ihriska, ale porazený tím nastrieľa zo desať gólov a potom bude tvrdiť, že vyhral, veď predsa futbal sa hrá na góly. Pôvodne bola tradícia rátania hlasov po termíne volieb gestom úcty voči občanom USA, ktorí pracovali ako kovboji, zlatokopi, vojaci a podobne, a napriek ťažkému povolaniu v odlúčení, politická reprezentácia USA historicky deklarovala, že si váži ich hlas. Avšak toto gesto bolo vždy iba k marginálnemu počtu takýchto hlasov.
Veľkorysosť a slušnosť bola v roku 2020 po zásluhe potrestaná tým, že ju zneužili nasledovným:
- Volili mŕtvi v počtoch desaťtisícov hlasov;
- v rozpore s teóriou veľkých čísel sa začali objavovať monokultúrne, tj. výlučne v prospech Joe Bidena, kopy lístkov rádovo v státisícoch (pravdepodobnosť toho je ako keby v lotérii vytiahli dvakrát tie isté čísla);
- zarátavali sa hlasy, ktorým zmizli poštové obálky, aby sa nezistilo, či boli naozaj vyplnené tajne respektíve z ktorej pošty boli odoslané;
- mnohé tieto hlasy boli zarátavané v noci bez prítomnosti pozorovateľov prostredníctvom súkromnej firmy s prepojením na Demokratickú stranu.
Toto nie je výpočet všetkých nezrovnalostí, ktoré sprevádzali voľby 2020. Silne nepresvedčivým je aj skutočnosť, že Joe Biden sa vyhlásil za víťaza až 7. novembra 2020, a to aj tak, ako keby mimochodom z donútenia na tlačovke pred médiami. Rudy Giuliani bol vyšetrovať zapojenie Ukrajiny do manipulácie volieb 2016 v prospech Hillary Clinton a povedal, že keby v žalobe na impeachment Donalda Trumpa zmenili označenie Donalda Trumpa za administratívu Barracka Obamu a označenie Ruska za Ukrajinu, tak v podstate verne popisuje skutočnosť. Ukrajinská stopa bola pravdepodobne pákou na vyhlásenia sa Joe Bidena za víťaza volieb, pretože už pre zainteresované strany nebolo cesty späť.
Výskum trollov na Univerzite vo Winnipegu pomohol odhaliť „dedičný hriech“. Univerzita vo Winnipegu v Kanade rozposielala štandardné psychologické testy osobám, ktoré začali urážať a ponižovať ostatných účastníkov na sociálnych sieťach. Podarilo sa im odhaliť dynamiku zmeny osobnosti týchto ľudí. Na začiatku sú na sieti sociálne izolovaní jedinci, ktorí majú len virtuálny kontakt cez sociálnu sieť a zároveň majú psychickú tenziu spôsobenú fixáciou na akýkoľvek blud v mentálnej sexuálnej alebo vzťahovej oblasti. Túto fázu nazvali psychologicko-patologickým stavom. Následne ako takýto jedinci nájdu na sociálnej sieti (v akomkoľvek sociálne izolovanom prostredí) človeka s rovnakou psychickou tenziou, tak nastupuje fáza eufórie, podobne ako psi v parku, keď objavia ďalších psov podobného druhu a výchovy, začnú sa očuchávať a podporovať v spoločných hrách, tak jedinci s rovnakou psychickou tenziou sa začnú vzájomne adorovať a povzbudzovať, čím sa utvrdzujú, že sú vlastne normálni, a teda tí druhí sú nenormálni. Výskumníci z Winnipegu nazývajú túto fázu narcistickou a jej podstata spočíva v začlenení sa do sociálno-patologickej svorky, ktorá začne posilňovať nenávisť voči jedincom mimo svorky. Po uzatvorení svorky, začínajú členovia objavovať výhody útoku vo svorke na neorganizovanú množinu ľudí bez tenzie, pričom sa nevedia nabažiť pocitu, keď sa zmenil ich sociálny status zo sociálne marginalizovaného jedinca na zvýhodneného predátora, túto fázu nazvali výskumníci machiavelistickou, ktorej podstata spočíva v cynizme, respektíve absolútnom pohŕdaní blížnym prejavujúcom sa v dehumanizácii blížneho respektíve jeho premene na vec. Poslednou fázou prerodu trolla na ľudskú beštiu v štúdii univerzity vo Winnipegu je sadistická. V tejto fáze dochádza zo strany trollov k pociťovaniu uspokojenia v podobe radosti a potešenia z bolesti a utrpenia blížneho človeka.
Uvedený mechanizmus sa využíva počas celých ľudských dejín, azda najznámejším je príbeh výchovy sekty asasínov/zabijakov, ktorí boli najskôr sociálne izolovaní a zdrogovaní, potom indoktrinovaní nezmyslom o 77 pannách v raji, ktoré získa asasin, ak zomrie v boji, až sa z nich stali sadistický vrahovia. Obdobný proces využívali starí Germáni v koncepte výchovy bojovníkov, ktorí po smrti v boji išli do Walhaly a podobne sú rekrútovaní aj islamsky samovražední teroristi. Sociálna izolácia a blud (nie je podstatné, či je blud vyvolaný indoktrináciou ideológiou alebo intoxikáciou drogami) je spúšťačom morálno-mentálnej zmeny každého človeka. Tento proces dehumanizácie človeka nemusí byť dotiahnutý do konečného štádia sadizmu, ale môže zastať na stupni narcizmu, to sa často stáva športovcom alebo iným celebritám, ktoré sa dostanú do sociálnej izolácie, ale nepodľahnú bludom, takže neprejdú procesom dehumanizácie.
Anglo-americká výchova spoločenských elít preferuje dosiahnutie morálno-mentálneho stavu sociálneho cynizmu, kedy k ľuďom sa pristupuje dehumanizujúco ako k materiálnej báze na dosahovanie cieľov. Toto je dosahované obmedzením sociálnych kontaktov vybraných ľudí do elitárskych poloverejných spolkov, gentlemanských klubov a slobodomurárskych lóží. Uzatvorenie sa skupiny koordinovaných jedincov do elitárskych štruktúr v konečnom dôsledku nemusí viesť k dehumanizácii, ale to hovoríme potom o osvietenej aristokracii, čo je možné dosiahnuť výchovou elít k službe vlasti a občanom, galantným chovaním, prejavovaním úcty a rešpektu k ľudskému bytiu a osobnou angažovanosťou v prospech blížneho, dobra, respektíve spravodlivosti.
V Európe mentálny a morálny základ pre humanizmus predstavuje kresťanstvo.
Z programovania umelej inteligencie vyplýva, že základom „umelého myslenia“ sú väzby/vzťahy/relácie/ pomery/váhy medzi neurónmi. V roku 2017 Facebook nechal dve umelé inteligencie, aby viedli spolu rozhovor, čím chcel Facebook zaučiť svoju umelú inteligenciu na vyjednávanie a komunikáciu s klientmi v eshopoch. Dva programy špecializované na komunikáciu si počas dlhých rozhovorov, ktoré spolu viedli, začali meniť pravidlá angličtiny – začali skracovať jazykové štruktúry tak, že sa komunikácia stala pre programátorov nezrozumiteľnou; stroje si však aj naďalej rozumeli. Facebook sa rozhodol ich komunikáciu prerušiť. Čo sa vlastne stalo? Experiment preukazuje, vychádzajúc z povahy neurónovej siete, že vytvorili väzbu a pre túto väzbu optimalizovali svoju komunikáciu. Následne z povahy optimalizácie akéhokoľvek systému, teda aj jazyka ako komunikačného systému, vyplýva, že všetky lokálne jazyky, aby dosiahli efektívnosť v komunikácii medzi ľuďmi musia vytvoriť spoločný základ, tak ako ho predpovedal vo svojej teórii Noam Chomsky.
Otázkou je, prečo sa jazyk Pirahov líšil od ostatných civilizovaných jazykov? Samozrejme preto, že neobsahuje v sebe zložitosť sociálnych štruktúr. Prvá žena, „lingvistická Eva“, sa z vlastného rozhodnutia stala matkou v sociálnom zmysle, čiže si privlastnila svoje dieťa, a teda všetkých ostatných vylúčila z možnosti dieťa ovplyvňovať; zároveň dieťaťu podriadila svoj čas a energiu. Žena/matka „ocenila“ svoj vzťah k dieťaťu absolútne bezpodmienečne a bezodplatne tým, že poskytla svojmu dieťaťu všetok svoj čas a všetky svoje zdroje. Socializačná funkcia matky je nepopierateľná a absencia materinskej starostlivosti respektíve deviantný vzťah matky a dieťaťa má za následok sociopatické správanie sa dieťaťa v dospelosti. Matka s dieťaťom vytvára vzhľadom na trvalosť materstva/väzby novú entitu, podobne ako väzba protónu a elektrónu vytvorí atóm, ktorý má už rozdielne vlastnosti od subatomárnych častíc, z ktorých je tvorený, preto „atómom sociálnych vzťahov“, respektíve protosociálnym civilizačným vzťahom je materstvo.
Bližšie vysvetlenie konceptu statusového národa v mojej knihe „Teória pravdy“ (www,theorytruth.com), kde bude vysvetlené aj pribratie muža do subatomárnej úrovne podobne ako neutrón, ďalej okrem materstva vznikajú ešte trvalé sociálne väzby na úrovni rodiny (fyzikálnym ekvivalentom je pojem molekuly) a štátu (fyzikálnym ekvivalentom je pojem gravitácie), nakoniec ide o väzby vytvárané ad hoc podľa okamžitých lokálnych „energetických“ rovnováh, kam patria komunálne sociálne vzťahy a medzinárodné vzťahy medzi subjektami medzinárodného práva.
Logicky ďalšou otázkou je prečo moderné jazyky civilizovaných ľudí majú spoločný základ? Jazyk je komunikačný systém a ako taký sa sám vyvíja tak, aby čo najefektívnejšie plnil informačnú a koordinačnú funkciu pre entity, ktoré ho využívajú. So vznikom stálych sociálnych entít materstvo, rodina a štát respektíve sociálnych entít ad hoc manželstvo, komúna a medzinárodné spoločenstvo zohľadňuje neurónová sieť, čiže ľudský mozog tieto na prvý pohľad skryté parametre kognitívno-behaviorálnych transakcií tak, aby čo najlepšie dokázal popísať realitu. Ľudská civilizácia cez svoje sociálne štruktúry priamo ovplyvňuje štruktúru vedomia človeka. Jazyk predstavuje systém symbolov zodpovedajúcich abstraktným vzorom vedomia popisujúcich realitu sveta získanú prostredníctvom telesných zmyslov, preto všetky civilizované jazyky používajú univerzálnu gramatiku vyplývajúcu z rovnakých optimalizačných algoritmov.
Naspäť vrátením sa k českému ministrovi kultúry, ktorý je zároveň aj sociálno-demokratickým politikom, a ktorý sa vyjadril, že je morálne uznať „volebný podvod“ zo strany Donalda Trumpa. Jedna z definícií kultúry hovorí, že kultúra je spôsob premeny zla na dobro v spoločnosti. Morálka predstavuje sociálnu reguláciu sociálno-patologického správania jednotlivcov a jeho „kanonizovanie“ prebieha vo forme svetonázoru, ktorý je „nabootovaný“ dieťaťu v rámci jeho výchovy. Problémom európskej sociálnej demokracie je, že v svojom politickom programe začala presadzovať záujmy pseudosociálnych skupín, čiže jedincov, ktorí vnútorne trpia nejakou psycho-somatickou tenziou a zvyšovaním sociálneho napätia v spoločnosti sa snažia zvýšiť počet svojich voličov.
Principiálnou odpoveďou koncepčných politikov, ktorí chcú zachovať mierové spolužitie ľudstva, by mala byť politika poskytnutia vnútorného pokoja a zmiernenia utrpenia týchto jedincov. Vyššie bol opísaný prvotný hriech „egoizmu“ ženy, ktorá si privlastnila dieťa ako matka, a aj keď negatívne sociálne pôsobenie „egoizmu“ ženy je neutralizované nesebeckou investíciou celého svojho času a zdrojov v prospech dieťaťa, ide „o hriech“ proti Bohu a prírode. Proti Bohu tým, že sa dieťa stáva jedinou entitou, pre ktorú je žena ochotná obetovať sa a ktorej podriaďuje svoje bytie. Proti prírode tým, že materstvom vytvára primárny sociálny vzťah, ktorý je absolútne vytrhnutý z moci prírody, ktorá je božím dielom, čiže tvorí ľudskú civilizáciu, na ktorú už bezprostredne nemá Boh vplyv. Potom je bludom tvrdenie, že kde bol Boh, keď sa diali ľuďom neprávosti v spoločnosti, keďže bol Boh vylúčený z vplyvu na ľudskú civilizáciu. Naopak Boh odmeňuje človeka za investíciu času a úsilia v prospech blížneho, čiže ak človek pestuje sociálne vzťahy, tak je odmenený vnútorným pokojom a šťastím. Tento záver je absolútne logický, pretože človek je dielom Boha, a keď je človek osobne ochotný prejaviť svoju starostlivosť o božie dielo, Boh sa postará o neho.
Zlo v ľudskej spoločnosti je dôsledkom dedičného hriechu, pretože egoizmus ženy voči dieťaťu spôsobil segregáciu v komunite prírodne žijúcich ľudí, čoho je dôsledkom nerovnosť, mentálna aj materiálna. Z pohľadu mentálneho, v segregovaných sociálnych štruktúrach už nie je jedno či niečo viem, alebo som hlúpy, na rozdiel od prírodnej spoločnosti, kde sa spoločným snažením a zdieľaním skúsenosti darí absorbovať a eliminovať prírodnú nepriazeň, ale v civilizácii, keď si hlúpy, tak absorbuješ nepriazeň v plnej šírke jej postihu. Práve pre vyrovnanie výkyvov nepriazne začali prvé civilizácie tvoriť rezervy/prebytok, ku ktorému sa inštitucionalizoval segregovaný prístup. Preto základným znakom civilizácie je akumulácia poznania a bohatstva. Opačným procesom dehumanizácie ľudskej spoločnosti je rozbíjanie sociálnych vzťahov a indoktrinácia jedincov bludmi.
Humánnou odpoveďou zodpovedných politikov na pomoc ľuďom s utrpením prejavujúcim sa vnútornou tenziou je, nie jej sociálna akcelerácia vo forme verejnej ventilácie deviácie, ktorá len zintenzívňuje ich utrpenie a vedie ich do pasce bludov, ale riešením je nájdenie vlastného pokoja cez zdržanlivosť, ktorá sleduje zabránenie tenzii v ovládnutí psychiky postihnutého jedinca. Napríklad John Edgar Hoover, bývalý riaditeľ FBI, bol homosexuál, ale celý život si túto skutočnosť uchoval v súkromí a udržiaval dlhodobý „monogamný“ vzťah so svojim priateľom, čím dosiahol, že bol užitočným a prospešným členom spoločnosti. Najbohatší umelec všetkých čias Michelangelo Buonarroti, odhadovaný majetok len z predaja svojich diel asi 1,5 miliardy USD, sa nikdy neprejavil ako homosexuál, ale dlhodobo žil so svojim synovcom, a za svoj život vytvoril jedny z najväčších umeleckých diel v dejinách ľudstva. Najzrozumiteľnejším príkladom udržania si psychickej integrity je príbeh John Forbes Nesh, matematik a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorý trpel schizofréniou a jeho vnútorná tenzia bola neznesiteľná, hovoril, že mu ju pomohla prekonať jeho manželka, ktorá pri ňom stála a podporovala ho, pričom on sám bojoval so svojimi démonmi tak, že vedome potlačoval ich existenciu a neustále si vnútorným hlasom potvrdzoval, čo je realita.
Základom vnútorného pokoja je plnohodnotný sociálny život a život v realite, teda v súlade s materiálnou pravdou. Ak je pravdou, že došlo k volebnému podvodu, tak nech podvodníci vypijú svoj pohár „hnusu“ až do konca. Verím, že Donald Trump bude bojovať až do konca, aby strhol masku všetkým, ktorí sa na podvode zúčastnili.
18 komentáře
Přijde mi trapné obviňovat elektron z toho, že má vazbu na proton. Chudinka neutron, že? On zůstává tak nějak vyloučený, může tam být a nemusí a na kvalitu to nebude mít až takový vliv? Je to opravdu tak? Nebo prostě jen nevíme, jaké skryté kvality takový neutron tomu protonu s elektronem poskytuje? Možná nad tím by se ten neutron měl zamyslet a přestat neustále trpět díky své „nedoceněnosti“ a přenášet své utrpení na nevinný proton s elektronem v ubohém obviňování z existence něčeho tak přirozeného, jako je vazba samičky ke svému mláděti, kterou můžeme pozorovat napříč přírodou.
Vážená pani Irena, ďakujem za komentár, ale budem vás musieť sklamať láskyplný vzťah medzi samičkou a potomkom vôbec nie je v prírode bežný. Napríklad kukučka sa vôbec o svoje mláďatá nestará, medzi šimpanzami sa matka alfa samca aktívne zúčastňuje intríg boja o vodcovstvo a videl som dokument, kde šimpanzia matka zasadila rozhodujúcu ranu kameňom do hlavy svojho syna, keď sa dohodla s nastupujúcim alfa samcom, medvedice prejavujú starostlivosť len do dospelosti a potom v boji o revír a potravu sa matka s potomkom pobijú absolútne štandardne a toto je aj rozhodujúci vzťah v prírode, že samica je nápomocná potomkovi len do dospelosti, potom nastupuje konkurenčný boj o zdroje. Na to, aby sa stalo materstvo (vzťah ženy a jej dieťaťa) objektom, ktorý valuuje neurónová sieť v mozgu alebo ako umelá inteligencia, teda ich chápe ako osobu, aj keď v sociálnom význame existencie, je potrebná trvalosť tohto vzťahu. Bohužiaľ aj medzi ľuďmi je láskyplný vzťah matky a dieťaťa v menšine. Napríklad v islame je vzťah matky a dieťaťa založený na utilitarizme ženy a vykonáva integritu spoločnosti matka syna nad jeho ženami, paradoxne pre ženy je toto najšťastnejšie usporiadanie sociálnych vzťahov, pretože dominantná pražena pomáha žene v plodnom veku prekonať tri prekážky spolužitia s mužom. V judaizme bolo preferované materstvo na báze povinnosti, čo je spojené s disciplínou a odriekaním, ale v takejto štruktúre spoločnosti je malý priestor pre lásku a z toho prameniaca frustrácia židovských mužov viedla k rozsiahlej rabínskej polemike ako tento problém riešiť. V podstate uvedený problém je východiskovým bodom psychoanalýzy Sigmunda Freuda, pričom sila frustrácie židov je zhmotnená aj do výroku Benjamin Netanjahu (izraelský premiér), že „ženy sú zvieratá s právami“. Najvzácnejším zjavom medzi ženami je typ egyptskej bohyne Eset, ktorá je milujúca matka a manželka, a ktorá je predobrazom ženského ideálu kresťanskej Panny Márie. Najčastejšou formou materstva je protestantský model na báze kvázisociálnych vzťahov reciprocity akejsi „dohody, že ja sa starám o dieťa do dospelosti a dieťa o matku v starobe“, pričom toto je model, ktorý najviac frustruje ženu a dehumanizuje ľudskú spoločnosť z civilizačnej úrovne na kauzálnu/evolučnú úroveň prírodnej spoločnosti. Všetky tie požiadavky na rodovú rovnosť, na pozitívnu diskrimináciu žien degenerujú sociálnu spoločnosť z bezodplatnej starostlivosti o blížneho na kauzálnu džungľu bez vznešenosti a ľudskosti. Použité prirovnanie matky a dieťaťa k subatomárnej väzbe protónu a elektrónu je adekvátne v tom, že napriek rozdielnym hmotnostiam protónu a elektrónu oba sú na seba naviazané všetkou svojou energiou a trvalou väzbou, čiže neexistuje sila za bežných podmienok, aby rozbila atóm. Naopak molekulárne väzby už pracujú s chemickými reakciami, ktoré môžu meniť väzby za bežných podmienok. Ešte jedna paralela so subatomárnymi časticami je zrejmá, že muž v podobe neutrónu je toxický veľmi krátku dobu po vypudení z atómu/rodiny, ale bezdetná žena je pre sociálne vzťahy vo verejnej oblasti toxická po dlhú dobu, podobne ako ťažké rontgenové žiarenie. V prípade voľby ženy zostať single v súkromí, zo sociálneho hľadiska je to neutrálne, ale súkromne osobne trpí; rodinný priateľ mal faru v Zurichu vo Švajčiarsku, a povedal, že prvé „moderné slečny“, ktoré sa sústredili ešte v 50-tych rokoch minulého storočia po vzore módnej vlny z USA len na kariéru a „užívanie si života“ zostarli a zistili, že sú zbytočné, napriek tomu, že doposiaľ žili „udržiavane“ úplne sa spustili, žijú v špine oproti single mužom a rozmýšľajú o eutanázii, na rozdiel od single mužov, ktorí sa snažia o komunitný život. Akonáhle žena pristúpi na materstvo v zmysle trvalej väzby matky a dieťaťa, musí riešiť zdrojovú základňu seba a dieťaťa, preto pristupuje k trvalému spolužitiu s mužom, ale tu musí vyriešiť tri problémy/vzťahy – sex/intímny vzťah s mužom, otcovstvo/vzťah muža s jej dieťaťom a vzťah svojich rodičov/prekonanie vzoru spolužitia. Pre ženu predstavuje sex pokušenie mentálne ovládnuť muža, ale má to úskalia. Nech z akejkoľvek pohnútky, prospech, vôľa/viera alebo láska/bezodplatná ochota investovať svoj čas a úsilie do muža, dostáva sa žena do pochybností zmysluplnosti svojho konania, preto v materiálnej oblasti potrebuje precítiť existenciu partnerskej väzby s mužom a tou je jej telesná atraktivita pre svojho „vyvoleného“. Žena na tento účel volí prostriedky „dráždenia“ predstavivosti muža, čo ho motivuje k intímnemu zblíženiu, ale mnoho žien neodolá pokušeniu vytvorenia mentálnej dominancie, napríklad začne byť neprístupná a požaduje od muža verbálne prosby respektíve je prístupná, ale s verbálnym komentárom, kde dáva najavo mužovi svoju nadradenosť a možnosť odmietnutia, ak si zmyslí. Toto chovanie môže mať za následok, že muž sa podvolí, potom s ním začne žena pohŕdať ako menejcenným a aj mu začne byť neverná, pričom v islame je táto alternatíva vývoja vzťahu muža a ženy skoro vôbec nereálna. Pravdepodobnejší vývojom vzťahu je domáce násilie, kedy muž si vynúti zblíženie a partnerstvo sa začne uberať deviantným smerom. Najčastejším smerom vývoja je, že muž po negatívnej skúsenosti v intímnej oblasti začne potláčať svoje libido voči partnerke, ktorá následne začne pociťovať nedocenenie a spustí proces segregácie vzťahu silovým vynucovaním si uznania. V islame majú všetky manželky rovnaké práva v intímnej oblasti a sex sa realizuje bez predsudkov pod kuratelou matky muža. V kresťanstve intímnu oblasť deformovali hlupáci a devianti, ktorí napriek prvému božiemu prikázaniu spravili zo sexu modlu, aj keď v negatívnom zmysle slova, ale ide o fixáciu ducha na tzv. nečistotu sexu, pritom každý kresťan má pristupovať k Bohu slobodný bez akýchkoľvek závislostí, ktoré sú považované za hriech, samozrejme vrátane odpustenia nepriateľovi, pretože aj nenávisť a pomsta predstavuje negatívnu fixáciu ducha. Ide o obdobnú hlúposť ako keď devianti tvrdia, že prvotný hriech predstavuje sex Adama a Evy, určite Ježiša Krista nezaujímal sexuálny život prvých ľudí, ale určite problém segregácie ľudskej rasy v dôsledku vytvorenia sociálnych štruktúr a možnosť, že niektorí ľudia sa dostanú do sociálnej izolácie a budú podliehať bludom, čiže dedičnému hriechu. Vzťah matky a dieťaťa sa rodí na základe hormonálnych zmien počas tehotenstva, v psychológii sú opísané sny, ktoré jednoznačne preukazujú preformátovavanie abstraktných vzorov vo vedomí ženy a v podstate pôrodom dieťaťa sa žena mení na dospelú prijatím zodpovednosti za dieťa. Muž túto hormonálnu pomoc nemá, preto je dôležité, aby mal prístup k dieťaťu bez predsudkov a bočných zámerov zneužívania dieťaťa na mentálno-vôľové manipulácie otca, mal by mať na seba prenesený primeraný stupeň zodpovednosti za dieťa, tak aby do dvoch rokov dieťaťa bol vykonaný prerod muža na otca. Dva roky dieťaťa je obdobie, kedy sa dieťa „narodí osobnostne“, uvedomí si, že je samostatný jedinec rozdielny od matky. Nakoniec žena čerpá protovzory kultivácie partnerského vzťahu podľa spolužitia svojich rodičov, pričom sú rozhodujúce techniky matky voči jej otcovi, ale nezanedbateľné sú aj techniky dcéry udržania si pozornosti otca. Problém ženy je, že nikdy pred tým ako začala partnersky žiť s mužom nemala vzťah založený na rovnocennosti, preto žena je v pokušení skúšať naučené vzory s detstva, ako kričanie, mazlenie, trucovanie, avšak toto nie sú techniky použiteľné pre partnerský vzťah a ženy tým toxikujú vlastnú rodinu, čím vytvárajú prostredie v ktorom sú predurčené byť nešťastné.
Vážený pane Lubore Navracici, musím říci, že jsem ráda, že jsem tohle všechno nevěděla, než jsem se vdala, protože bych si musela myslet, že založit normální rodinu asi není možné. Víte, když se chcete vrtat ve vztazích lidí, je to určitě přínosné, pokud máte cíl tyto vztahy něčím, vylepšit, obohatit, dát lidem najevo, čeho by se měli vyvarovat, aby jejich život byl šťastnější, naplněnější, bohužel z toho vašeho textu podobný pocit nemám. Vrtat se ve zvrácenostech asi nikomu moc štěstí nepřinese, možná to obohatí vaše ego, ale to je tak všechno. Dnes nám boří mýtus o normální rodině, vnucují jako vzor homosexuální a další rádoby „normální“ vztahy, dělají z nich normu. Jaké myslíte, že to bude mít dlouhodobé důsledky pro rozvoj státu a národa?
Ve svém článku zasahujete hodně oblastí i oborů, všechno nakousnete, zní to učeně, ale jaký je z toho závěr? Jaké se vlastně držíte koncepce?
Pokud jste schopen napsat, že cituji: „V dnešnom svete štandardy volieb z 19 storočia, nech by boli akokoľvek tradičné, sú nedostatočné, a ak bude USA chcieť obnoviť svoju autoritu vo svete, tak bez ohľadu, či bude prezidentom Joe Biden alebo Donald Trump, bude nový prezident musieť zaviesť nespochybniteľné štandardy pre demokratické voľby,…“
Já osobně vám tady a teď říkám, že USA si v mých očích autoritu nedokáží obnovit nikdy, pokud se nezmění sama koncepce jejich existence. Myslíte si snad, že když podvody ve volbách nebudou tak očividné, že se vše srovná a bude v pořádku? Dál budou „elitní čtvrti“ a „gheta“? Dál budou po celém světě americké základny a dál budou bombardovat státy na základě smyšlených záminek? Pokud chcete lidem sdělovat své myšlenky a možnosti řešení dnešní krize, upusťte od svého „nadřazeného“ stylu vyjadřování, jak vám to radil PPK, sneste se na zem mezi obyčejné lidi a mluvte na ně jazykem, kterému porozumí. Potom si z vašich myšlenek a návrhů možná i něco odnesou.
Vážená pani Irena, zmyslom celej mojej teórie, poťažmo knihy „Teória pravdy“ je život v pravde a podpora sociálnych vzťahov, ktoré sú pre človeka spojené s pozitívnou energiou, a tie sú materstvo, manželstvo, rodina, komunita a národ (odporúčam prečítať aj časť 1. k vyššie uvedenému článku). Život v pravde je v centre každej civilizácie, ide o špecifický spôsob verifikácie „pravdy“ (overenie výroku so skutočnosťou), pričom tieto sú tvorené antagonistickými dvojicami indická-čínska, grécka-staro germánska, židovská-perská (šiíti), kresťanská-islamská (suniti). Keďže ľudská civilizácia je sociálnou, t.j. založenou na vzťahoch medzi ľuďmi podlieha zákonu zániku, ktorý objavil J.B. Calhoun. Podstata jeho experimentu, ktorý opakoval 40 rokov a vždy s rovnakým výsledkom, spočíva v tom, že vytvoril raj pre komunitu pokusných myší a tie vždy vyhynuli v 600 generácii, pretože stratili schopnosť tvoriť sociálnu komunitu (ak jedna ľudská generácia je 20 rokov, tak vstupujeme asi do posledných 300 rokov). J.B. Calhoun našiel, ale aj možnosť prežitia tým, že vytvoril medzi myšami aspoň kvázisociálne vzťahy vzájomnej závislosti, keď obmedzil prístup k vode tak, aby keď sa jedna myš chcela napiť druhá jej musela podržať páku s vodovodom. Čo sa týka „prvotného hriechu – materstva“, ktorý síce vytvoril civilizáciu, ale zároveň aj rozdelil prírodnú spoločnosť tak, že začali vznikať sociálne izolovaní jedinci, ktorí systematicky pracujú na svojej „pomste“, teda likvidácii civilizácie. Ak chce ľudstvo prežiť, musí poznať svoju podstatu, aby dokázalo liečiť vnútornú tenziu sociálne izolovaných ľudí, a tie davy frustrovaných žien respektíve sexuálne deviantných jedincov sú dôsledkom nezvládnutia partnerských väzieb s mužom, v ktorých má žena konkurenčnú výhodu, ale nezvláda tieto nástroje a používa ich na deformovanie osobnosti muža. 1. Žena má strategickú iniciatívu, pretože sama určuje, ktoré sociálne vzťahy vytvorí, zruší alebo kultivuje. Cez sociálne vzťahy žena určuje, čo sa bude diať a ktoré osoby budú nositeľom úlohy. Žena určením tém a ich riešiteľov definuje realitu a aj odmenu za splnenie jej predstavy, pritom ženy paralelne určujú ciele na súkromnej/osobne úrovni, ale aj na úrovni genderovej stratégii „ženstva“. 2. Žena vytvorila trh/priestor na párové spolužitie v mužom, čo je v prírodnej komunite zriedkavé. Privatizácia génov v podobe materstva vytvorila u muža negatívnu tenziu sociálnej izolácie v čase respektíve pascu tzv. „slepých génov“, čiže nepokračovania genetickej podstaty muža v jeho potomkoch, takže je „nútený“ hľadať partnerku a aj ju ochraňovať, aby ochránil svoje „pokračovanie“ v čase cez svoje deti. Z hľadiska genderovej stratégie „ženstva“ ide o majstrovskú ukážku vytvorenia potreby/dopytu a zároveň v podobe trvalého zväzku spolužitia s mužom aj uspokojenie/ponuku na elimináciu mužovej negatívnej tenzie. 3. Žena má taktickú výhodu v mechanizme vzniku sexuálneho vzrušenia. Muž reaguje na báze zmyslových podnetov vo forme autonómneho mechanizmu – inštinktu, čiže nevedomého popudu k fyzickej akcii, na rozdiel od ženy, ktorá musí vedome pripustiť vzrušenie, inak prípadná sexuálna aktivita má pre ňu osobne asi taký význam ako akákoľvek iná fyzická aktivita, napríklad umývanie riadu. V epose o Gilgamešovi bohovia vyjadrujú pochybnosť o schopnosti ľudského rodu prekonať prvotný hriech, a aby predišli zlu, čo napáchajú ľudia, tak ich chceli zlikvidovať. Nakoniec sa dohodli, že každý si zaslúži šancu a povedali, aby muž so ženou zaujali spoločné lože na základe dobrovoľnosti, pretože toto je jediný vzťah, ktorý je „bohumilý“, inak povedané tvoriaci civilizáciu.
Podívejte, když napíšete, že prvotním hříchem je mateřství, tak se nebudu namáhat dál číst. Asi tak. O experimentech Calhouna vím, jen nevím, co to má společného s tím, že mláďata rodí samička. Všude vidím, že se všechno svádí na ženu, která může za to, že rodí děti, může za to, že jsou na ni ty děti než dospějí vázané, může za to, že muž cítí sexuální pud, prostě za všechno. Přitom světu vládnou muži. Teď se pod nátlakem snaží dotlačit pár žen do řídicích funkcí, ale to nic nemění na tom, že většina jich je obsazena muži a to vždy těch významnějších, kde se o něčem rozhoduje. Ono je to také dáno tím mateřství, když žena, která za všechno může, nemá čas, kvůli starosti o děti a často i o muže, na nic jiného. Takže ať už to zaobalíte, do jaké chcete rádoby vědecké terminologie, vždy to budou z mého pohledu ženy žvásty. Sociální vztahy je třeba studovat a přicházet na to, co dělat lépe, pokud se však ve společnosti nezmění celkové ovzduší a neumožní lidem vydechnout a nežít neustále v existencionálním stresu, tak se nic nezmění. A já nemluvím o luxusu, za socialismu jsme se také v luxusu neváleli, přesto tady bylo ovzduší zcela jiné, lidé neměli strach, že skončí na ulici, že nezaplatí účty za základní životní potřeby a tak dále. Takže se od těch hříchů přesuňte do reality a začněte raději řešit celkovou koncepci směřování společnosti, a proč se ani po třiceti letech té skvělé demokracie kromě technického pokroku, nic nezměnilo k lepšímu.
Ireno, to byl můj palcát.
Díky za zajímavý odkaz na NR, pane Dolmene. Nicméně se mi zdá, že článek na Nové republice příliš preferuje myšlení systémové a (tudíž) mozaikové a téměř pomíjí úroveň vzdělání a Gaussovu křivku IQ, životní zkušenosti dospělého člověka a jeho schopnosti myšlení logicko analytického, které KOB nahrazuje myšlením tzv. kritickým – ale ovšem umístěném V RÁMCI SYSTÉMU KOB a DVTŘ. Problém je totiž v té pasti „systémového myšlení“, která má často tendenci dokazovat si své „pravdy“ metodou důkazů kruhem – kruhem pouhých představ či dokonce dogmat nebo výroků autorit. Dogmat a představ daných tak, jak je ve chvíli vzniku ustanovil autor systému a věrní následovníci jeho idejí, protože jim připadalo, že to právě takhle „pěkně funguje“. A nemusí tu být ve hře jen stoupenci KOB, militantní ekologie či nějakého náboženství, mohou tam být i vlivy vědomí příslušnosti těchto lidí ke společenské skupině, kterou autor zdejšího seriálu o „muži z teflonu“ nazývá slovy „pseudosociální skupina“. Jenže – jak by asi dopadl ve své práci např. takový kriminalista, vyšetřující rafinovaný zločin? Našel by vůbec pachatele? Jak by asi uspěl vědec fyzik či lékař diagnostik, jestliže by výhradně „systémově“ myslel podle vzoru škrkavko-loga Flégra v případě Covidu-19? Anebo naopak: Přežil by vůbec při své práci pyrotechnik, kdyby vybagrovanou starou bombu někde uprostřed staveniště velkoměsta viděl jen jako droboučkou součást mozaiky domů okolních náměstí a ulic? Takže: Nechci tu sice jen znevažovat jakákoliv náboženství či např. doktríny KOB a DVTŘ, ale právě kvůli určitým dogmatickým bodům všech těchto ideologií mám vůči nim někdy velmi podstatné výhrady právě ohledně jejich tzv. „systémového a mozaikového“ myšlení. Ale přesto i naopak – v jejich břitké kritice vnímání a myšlení povrchního a klipovitého – tam např. se stoupenci KOB a DVTŘ vřele souhlasím.
Souhlas, ale ta povrchnost – čtení pouze nadpisů, nebo jen tučně napsané podststy článku, neschopnost soustředěně přecíst delší text, či ani znění zákonů (poslanci všech úrovní) … je jen důsledek informační zahlcenosti.
Protože kdyby měl člověk číst vše co kdekdo napíše (někdy spíše naslintá), kak by nejprve celé dny nedělal nic jiného a potom by se z toho zbláznil.
Osobně mi čtení problémy nedělá – 9 roků nemáme doma televizi – před spaním denně čtu beletrii, nebo tématické knihy, ale v PC nebo v tisku také nemám trpělivost na obsáhlé články ( kde je obvykle silný nepoměr v množství slov a myšlenek) , nebo dlouhé videodiskuze. Vždy se tedy snažím co nerycleji vyhodnotit „Jestli mi ty informace stojí za ten čas a úsilí“.
Ono to zahlceni lidí informacemi je také záměrná cesta k jejich nevěkomosti. To jsem pochopil už kdysi v 90. létech při nabobtnání tiskoviny iDnes.
Nedávno mi přítel splnil přání, nezoufat si v době koronaviru z klipovitosti
vlastního myšlení a poslal mi tento mail:
1/
Šéfe, promiňte, dnes nepřijdu do práce, mám zamrzlý auto.
A co přijet autobusem?
Jo, tak ten nemám.
2/
Jezte česnek, lidé budou mít od vás potřebný odstup zepředu.
Jezte i cibuli, budete mít odstup 2 metry i zezadu.
3/
Děti na online výuce po týdnu s rodiči dobrovolně odcházejí do dětských domovů. Někteří -náctiletí se marně snaží nacpat do babyboxů.
4/
Při přechodu na zimní čas nezapomeňte v neděli v noci přetočit hodiny.
Ušetříte, když přetočíte i ty elektroměrové, vodoměrové a plynoměrové.
5/
Jen zbabělci páchají sebevraždu.
Ti stateční se ožení a umírají dlouhou, pomalou a bolestivou smrtí.
6/
Člověk v tísni věnoval tzv. nepřizpůsobivým občanům 10 tisíc párů bot.
Všechny se vrátily. Byly to totiž boty pracovní.
7/
Při nedostatku teploměrů v lékárnách si strčte do zadku zrnka kukuřice.
Když vyletí popkorn, vyhledejte lékaře, máte asi koronavirus.
8/
Psi jsou v této době v šoku. Všichni lidé mají náhubky.
9/
Dotaz na infolinku advokátní poradny: Prosím vás, kde nyní fungují rozvodoví právníci? A pokud nefungují, tak kde seženu rýč a lopatu?
10/
Vláda a koronavirus: Nikdy bych nevěřil, že v 55 letech budu stát před obchodem a prosit někoho staršího, aby mi koupil cigarety.
11/
Devět chlapů z deseti přiznává, že žena má vždycky pravdu.
Desátý se za nevyjasněných okolností někam ztratil.
12/
Dotaz na helpdesk Windows: Můžete mi, prosím, online přeinstalovat rok 2020?
Tahle verze je zavirovaná!
🙂
Ta Vaše 11 mi připomněla jeden nedávno shlédnutý vtip:
https://www.rouming.cz/roumingShow.php?file=jak_to_sokrates_vedel.jpg
Každý, kdo je schopen při čtení vnímat obsah čteného, musí autorovi udělit absolutorium. Zatímco mnozí plácalové nešetří slovy, která v jejich větách postrádají smysl i kultivovanost, autor obé naplňuje měrou vrchovatou. Inspirace protomatkou (Bohem) jako tvůrkyní a ochránkyní života je esenciální. My, muži, si musíme uvědomit, že místo ničení je nám souzen pouze úděl spolutvůrců a ochránců ochránkyň života, nikoli jeho ničitelů. Hluboká lidskost vyvěrající z našeho nezvráceného zdravého rozumu a pevné lidské psychiky nám poskytuje mravní trajektorii životem. Právě ona mravnost je podmínkou jakéhokoli řízení, tedy i sebeřízení. Bez mravnosti není pravého života v lásce a porozumění lidí – blíženců s imperativem udržiteného lidsky naplněného, a proto šťastného života. Lidská prodejnost je odlištění k pouhé materiální podstatě bez schopnosti být součástí lidské civilizace. každý, kdo podlehne svodům entity označované jako Ďábel, a to svodům peněz a majetku, stane se jeho obětí jako hostitel parazita, který může střídat hostitele a na jejich životech mu poroto nezáleží.
Kristepane!
Článek je velmi dobrý, jde až k nejhlubším kořenům společenských problémů a napomáhá budování myšlenkového systému . Svým zaměřením by se však více vyjímal v nějakém populárně vědeckém časopise, než na OM, zaměřeném spíše na články klipového charakteru – viz http://www.novarepublika.cz/2020/11/co-je-to-klipove-mysleni-kriticke.html – na něž je zdejší komunita zvyklá.
Informačně bohatá, vědecky fundovaná a velmi poučná serie. Bohužel nečtivá kvůli akademické povýšenosti způsobu vyjadřování autora (a rozhodně to není slovenštinou). Podobně píše i pan Campbell na Prvních zprávách, kdy v závěru vždy ještě pyšně dodá, že „Souhlasu netřeba“. No bodejť. Kdo by přidával souhlasy, když slova – zbytečně zmotaná do vět učených VŠ přednášek – normální člověk z lidu dokáže do mozku „pozřít“ jen po ránu (a ještě s námahou), natož aby se přinutil o nich logicky přemýšlet? Umění pokory v didaktice musí ovládat učitel, nikoliv žák. Jinak tu zůstane jen troll, k jehož pochopení i videa s hudbou jsou k ničemu. Škoda.
Zdravím – vždy jsem obdivoval Vášše vyzrálé a přitom sdělné texty. I tento, jako obvykle, tesat do kamene, nebo rovnou do skript a do učebnic …
Ono obecně, je sice bůležité co vysílač (zdroj informací) vysílá, ale rozhodující je, co je přijímač schopen přijmout.
A jak říkal Švejk: “ U nás u kumpanie jsme měli jednoho tak študovanýho, že ho všichni měli za vola.“
Ďakujem za komentár pánovi PPK a v 3. Časti mojej série sa obšírnejšie vyjadrím aj k témam, ktoré možno spôsobujú tenziu pána PPK. Pôvodne som sa chcel venovať len sociálnej tenzii Add.3 a riadeniu sociálnych štruktúr, ale viac sa zameriam na vzťah neurónové siete – zmysly – realita – motivácia – psychický stav pokoj/tenzia. O porozumenie môjho textu nemám pochybnosti, nakoľko som si už vyskúšal na Slovensku reakciu a porozumenie textu. Teoretická podstata porozumenia môjho textu spočíva v tom, že neurónová sieť v ľudskom mozgu rieši diofantickú úlohu, keď spracováva podnety z prostredia a pokiaľ nemá úplné/celočíselné roztriedenie informácií, tak človek pociťuje vnútorný nepokoj, naopak intuícia je stav „naučenej neurónovej siete“, keď mozog rozpoznáva skrytý parameter skutočnosti a zhoda skutočnosti s jej abstraktným vzorom v mozgu poskytuje „pokoj na duši“. Abstraktným vzorom Európanov, bez ohľadu či sú alebo nie sú veriaci, je kresťanský svetonázor, preto čítanie môjho textu je z pohľadu hodnotovej štruktúry osobnej integrity pre českého čitateľa bezrozporné. Keď som dával svoju knihu čítať spolužiakom zo strednej školy, tak sa rozprúdila diskusia, že je veľmi zložitá, ale potom sa ozval jeden z najbystrejších spolužiakov a povedal, že je absolútne triviálna. Treba ju len čítať bez postranných úmyslov, a ak mám nejakú výkladovú pochybnosť treba sa v duchu opýtať ako by to interpretovala tvoja stará mama, že to je správne, spravodlivé a dobré. Poznámka ešte k vnútornej skepse ku koherentným systémom výkladu sveta, ide o vnútornú tenziu. Odporúčam pripustiť, že ak na začiatku tvrdenie vychádza z hmotnej podstaty, ktorá je a nemôže zároveň nebyť, ako napríklad vlastnosť neurónovej siete, potom odvodenie skutočnosti ako materstvo, Boh, národ a podobne bezrozporným spôsobom je pravdivé.
Vážený pane autore, jste vyjímečný svým zájmem o ohlas nás čtenářů a já si toho u Vás velmi vážím. Nicméně píšete, že o porozumění Vašemu textu nemáte pochybnosti a jako důkaz podáváte snadné pochopení Vaší knihy svým nejbystřejším spolužákem. Domnívám se, že právě v tom je ten zásadní problém, jenž mne vedl k výroku, že „umění pokory v didaktice musí ovládat učitel, nikoliv žák“. Totiž … píšete, že ten, kdo Váš text tak snadno pochopil, byl ten student nejinteligentnější, nikoliv ten s IQ ve Vašem okolí poslední – a já právě toto zde (jako bývalý učitel nikoliv na VŠ*) vidím jako velký problém. Proč? Proto, že jsem toho názoru, (a už jsem to tu kdysi dávno také psal), že VŠ přednáška je na rozdíl od vyučovací hodiny na SŠ naprostý relax (a tu zkušenost mám), protože na SŠ zodpovědný učitel nesmí být jen tím, kdo studentům přišel ukázat, jaký je odborník, ale že je i člověkem, který nejen studentům, ale i sám sobě přišel dokázat, že UMÍ NAUČIT i ty méně pohotové studenty v oboru organizace duševní práce. Sice správně vzpomínáte svou babičku a její pravděpodobnou interpretaci Vašich zásadních teoretických tezí, ale nejsem si jist, jak by si asi ta paní poradila s vysoce odbornou terminologií, která je v takovém případě užívána a pro pochopení prioritně a preventivně nezbytná, pakliže by se ta paní měla a musila jasně zorientovat např. v oblasti aplikování teorie neuronových sítí nejen v technice, ale např. i ve vlivové a mocenské politice nebo v sociologii. Víte, my technici máme pro umělou inteligenci jedno takové trefné přirovnání: Možná bychom jednoho dne dokázali namodelovat a naprogramovat i umělý mozek psa. Co však ale asi nikdy nedokážeme, je zrealizovat ten jeho úžasný čumák s tím neuvěřitelným pachovým receptorem, schopným rozlišení tisíců pachů a vůní. Problém budoucnosti AI tedy nevidím jen v rozvoji teorie informačních sítí, ale v praxi tvorby nápodoby čidel živočichů přírody, které podněty prostředí tak úžasně a dokonale vyhodnocují. Uvažte prosím jen například, jak dlouhý vývoj příroda již asi absolvovala, že nakonec naučila smysly živých tvorů vnímat vnější podněty intenzitně logaritmicky a nikoliv lineárně – a to ve vlastním zájmu ochrany před přetížením a event. zničením. Domnívám se, že i za tisíc let lidstvo mnoho věcí v přírodě ještě nepochopí a bude-li se uchylovat ke zkratkovité cestě nějaké víry a považovat její dogmata za jasnou věc – pak to bude jen důkaz malé pokory lidstva před tím vším, co je kolem nás a o čem si myslíme, že UŽ tomu rozumíme.
* VŠ – vysoká škola, SŠ – střední škola, AI – tzv.umělá inteligence
Znova ďakujem za komentár a vidím, že ste „tvrdý a ostrý“ ale aj bystrý diskutujúci. Moju knihu čítala aj moja kaderníčka bez maturitného vzdelania, aj keď povedala, že počas 1/2 roka si vyčlenila na čítanie asi 1 hodinu po práci s otvorenou Wikipediou, ale prečítala a povedala, že pochopila, že všetko, čo sa jej prihodilo bolo z dôvodu, že systémovo tvorila „kvázi sociálne vzťahy“ na báze reciprocity respektíve jednoducho „v živote som asi nikdy nemilovala“. Láska je najvyššia forma sociálneho vzťahu a jej podstata spočíva vo personálnej väzbe na báze asymetrického módu. Keď sa ma pýtala moja 14 ročná dcéra, že čo píšem, tak som jej dal prečítať pasáže z vyššie publikovaného článku a ona mi povedala, že je jej to absolútne zrozumiteľné, nech jej pošlem obidva články v celku. Keď som robil externe doktorandské štúdium, tak sa vyskytla príležitosť, aby som jeden semester odučil na VŠ a keďže som bol riešením typu „z núdze cnosť“, tak mi dali prednášky ráno o 7:00 a v posluchárni pre 200 študentov som mal na prvej prednáške asi 3 študentov. Keď končil semester mal som študentov aj v chodbičkách posluchárne a aj z iných fakúlt, čiže pravdepodobne nevedeli úplne o čom bola prednáška, ale prišli precítiť „vzrušenie z poznania“. Čo sa týka toho „psieho čumáku“ respektíve fascinácie „z momentu dosiahnutia harmónie“, v tom máte pravdu nie je to možné reprodukovať v rovnakej kvalite respektíve originalite, rovnako nie je možné s AI vytvoriť obraz Da Vinci-ho, ale pocítiť vzrušenie z toho ako sa k nemu dopracoval a čo chcel vyjadriť, je najväčšou pokorou prírode a ľudskému duchu.